#KvetyDuše II.

V sobotu večer som mala melancholickú a poetickú chvíľu. A tak som otvorila svoj zošit s básničkami a popísala pár strán kratšími básňami, ktoré zahrňujem do Kvetov Duše. Prvý diel tejto série básní vyšiel už dosť dávno (ani si nepamätám kedy to vlastne bolo) a ja som odvtedy veľa nenapísala. No Múza kopla a ja som sa v ten večer poriadne rozpísala. Kiež by to takto šlo aj s prózou. Hm. No nič, užite si dnešných pár veršov a do komentárov mi napíšte, čo si o tom myslíte, čo ste z nich cítili a tak. Som zvedavá na vaše názory. Pekný deň. 🙂


Raz namaľujem obraz
tvojho chýbania.
Aby si sa vrátil. Read more

Život v jednom dni

20180324_174512

Dobrý podvečer prajem. Rozhodla som sa sem pridať ďalšiu rubriku s mojou tvorbou a to Z dúhového zápisníka. Budú tu také úvaho-poviedky. Ako prvá tu je táto, ktorú som napísala pred nejakým časom. Sú to také krátke prózy z môjho dúhového zápisníka. Tak, ako hlása názov rubriky. A teda tentokrát to bude o živote. O tom, aký je. O tom, že človek môže byť šťastný i smutný zároveň. O strachu, i nádeji. Pretože to všetko život je. Tak dúfam, že sa vám to bude páčiť. Potom mi napíšte, či chcete ďalšie krátke prózy z dúhového zápisníka. Majte sa. 🙂 Read more

HAIKU I.: Živá

Dobré dopoludnie vám prajem. Už raz som vám tu spomínala, že by som rada zverejnila nejaké to haiku. Úprimne vám poviem, že to je ťažšie ako tvoriť báseň voľným veršom. Ale zároveň je to sranda. Nuž a napadlo mi vytvoriť taký cyklus haiku básní o tom, ako sa cítim. A teraz sa cítim živá. Ak sledujete moje blogy už dlhšie, tak viete, že som sa haiku venovala aj na in-my-black-dreams.blog.cz a aj na elizsilence.blogspot.sk. No a keďže – ako som vravela – je to síce ťažšie, ale je to sranda, tak to nechcem vynechať ani tu. S tým, že to započne taký akoby seriál (hoci nepravidelný) o mojich pocitoch. A ak si nespomínate, tak vám pripomeniem, že haiku vlastne pozostáva z troch veršov s počtom slabík 5 + 7 + 5. A takisto pripomínam, že možno som sa niekde sekla a bude tam iný počet slabík než má byť, ale snažila som sa, aby to bolo čo najlepšie a v konečnom dôsledku sa mi to fakt páči. A páči sa mi to asi najviac hlavne preto, lebo je to pozitívna tvorba. 🙂 Tak si vychutnajte nedeľnú chvíľu poézie.  Read more

Báseň: Koncoročná melanchólia

Aký bol váš včerajší vianočný deň? U mňa to bolo celkom fajn, až na malý výkyv nálady po rozbalení darčekov. Nie, samozrejme to nesúviselo s darčekmi. Každý rok na Vianoce a na Silvestra ma z ničoho nič chytí taká… “depka” dajme tomu. Začnem zas priveľmi rozmýšľať nad tým, ako plynie čas, bojím sa, čo bude ďalej s mojím životom a tak ďalej a tak ďalej.

Zrazu sa mi proste zachcelo plakať. A tak som plakala potichučky, aby ma nik nepočul a keď sa na mojich lícach objavili slzy, okamžite som si ich zotrela s tým, že mám len niečo v oku. Ale inak bol celý deň fajn. Dostala som pár darčekov, takže som sa z nich potešila.

A túto báseň som napísala pred pár hodinami. Tak si ju vychutnajte. 🙂

Read more

Poviedka: Ako snežná búrka v lete

Opäť som napísala krátku poviedku. Inšpirovala som sa na stránke Writers Write a takisto som sa chcela nejako ochladiť. A snežná búrka v lete nie je zlý nápad. Mimochodom, ak vás bavia moje krátke poviedky, odporúčam čítať moje poviedky na pokračovanie na Wattpade. Publikujem tam ešte nedokončenú poviedku s názvom Mirrorria a dokončenú novelu Zatratení. Takže ak máte chuť, tak poďte čítať. 🙂 Read more