Päť dôvodov, prečo čítať poéziu

pexels-photo-172367Ja mám teraz obdobie, kedy nemám absolútne chuť na čítanie prózy. A aj keby som neviem ako chcela, proste sa mi nedarí sa do ničoho prozaického začítať. Bažím však po tom, aby som si mohla prečítať nejakú dobrú poéziu. Práve dnes som si z Martinus.sk objednávala tri básnické zbierky. Strašne sa na ne teším.

Veľmi ma mrzí, že v dnešnej dobe nie je poézia tak obľúbená ako prozaické diela. Myslím, že je to škoda, pretože pokiaľ poéziu nečítate, tak ani neviete o čo prichádzate. Mnohí si myslia, že poézia je len to, čo sa učili v škole. A teraz nechcem, aby to vyzeralo, že poéziu, o ktorej sme sa učili, odsudzujem, to nie. Ale nesadla mi všetka. Dnes to v poézii nie je o rýmoch. Dnes to je o citoch. Aspoň ja to tak vnímam.

Rozhodla som sa vám predstaviť mojich päť dôvodov, prečo čítať poéziu.

Číslo jeden: Môžete ju čítať miliónkrát

Samozrejme, že tak je to aj u niektorých prozaických kníh, ale u poézie je to trošku iné. Keď si listujete svojou obľúbenou básnickou zbierkou (môže to byť aj moja Slovo je nádych 😉 ), každý raz v nej môžete nájsť niečo nové. Je to totiž o tom, že keď ste naposledy čítali tú zbierku, tak ste mohli byť v inom rozpoložení ako ste dnes. A práve v tom rozdielnom stave nachádzate nové veci, ktoré sa vás dotknú.

Číslo dva: Stotožnenie, dotyk poézie na duši

S prvým bodom súvisí aj to, že vám niektoré verše, či celé básne, môžu pomôcť. Napríklad pochopiť ťažkú situáciu. Alebo vám pomôžu zistiť, že v nejakej situácii nie ste sami. Môžete sa naučiť čítať medzi riadkami. Skrátka sa vás niektoré časti básní môžu dotknúť na duši a priniesť vám do života niečo, čo by ste možno inde márne hľadali. Myslím si, že čítanie poézie je istým druhom terapie. Tak, ako jej písanie.

Číslo tri: Relax

Pri čítaní poézie sa dá skvelo relaxovať. Pustíte si klavírnu hudbu, zapálite sviečky, uvaríte si čaj, či kávu a môžete zahnať tmavý, zimný večer dobrou poéziou. Nemusí byť taká, s ktorou sa musíte stotožňovať. Niektorá vás môže pobaviť, pri inej sa môžete rozplývať nad romantikou obsiahnutou vo veršoch. Každá báseň má svoje osobité kúzlo a je jedno, či je to osobná poézia, alebo poézia inšpirovaná prírodou, vlasťou či dajme tomu posledným hororom, ktorý autor naposledy videl. 🙂

Číslo štyri: Je rozmanitá

Podobne ako u tretieho bodu. Je veľmi rozmanitá. Niektorú poéziu treba pochopiť, iná je krásna vďaka tomu, že je nepochopiteľná. Niektorá je zábavná, iná smutná, no silná. Niektorá má rýmy, iná je písaná voľným veršom. Hľadajte to, čo by vás mohlo zaujať a keď to nájdete, verte mi, že si poéziu zamilujete. Ako som povedala na začiatku, už to nie je len poézia ako v romantizme. Je to rozmanité. A každá oblasť poézie, každá možná téma či forma je svojím spôsobom čarovná.

Číslo päť: Inšpiruje

Ak sa venujete nejakej tvorivej činnosti, čítanie poézie vás môže úžasne inšpirovať. Či už píšete, alebo maľujete. Pre mňa osobne je poézia veľmi inšpirujúca a milujem ju. Ak vás trápi nedostatok inšpirácie, otvorte nejakú poetickú zbierku a začítajte sa. Ak sa vás poézia nejako dotkne, tak budete mať inšpiráciu čo nevidieť. Nehovorím však, samozrejme, o kopírovaní básne. To nie! Ale sama dobre viem, že niekedy mi stačí aj jediné slovo, či slovné spojenie a zrodí sa báseň či poviedka. Alebo sa môžete inšpirovať dojmom z celej básne.

Poézia rozhodne stojí za pozornosť a dúfam, že som vás aspoň trochu presvedčila a nejakú básnickú zbierku si prečítate. A ak to bude aj tá moja Slovo je nádych, tak budem veľmi rada. 🙂

Ciel splnený! Bibliotéka 2017

23517483_1971439353076931_8134324542703107861_nV návštevu Bibliotéky som dúfala už veľmi dlho. Ale keď som sa zapájala do Martinus Ceny Fantázie, tak som začala viac veriť, že sa tam dostanem. Ehm, súťaž u mňa nedopadla vôbec slávne, ale na tom teraz v konečnom dôsledku nezáleží. Potom, keď sa ma vydavateľka pýtala, či neprídem, automaticky som povedala, že sa do Bratislavy nedostanem. Kvôli svojmu hendikepu nemôžem sama cestovať tak ďaleko a nemyslela som si, že niekto z rodiny bude chcieť ísť so mnou.

Nakoniec sa spôsob našiel. Mamina sa ponúkla, že ide so mnou, pretože aj ona miluje knihy tak ako ja. A tak sme včera šli na Bibliotéku! Cesta bola síce dlhá, ale to nevadí. Obe sme sa celkom tešili.

bolo tam neskutočne veľa ľudí, čo som aj očakávala. Snažila som sa to nejako prehrýzť, pretože ja veľmi nemám rada zaplnené priestory. Ale povedala som si, že to nejako vydržím, predsa to nie je len tak nejaká akcia. Je to Bibliotéka! A tak som zaťala zuby a radovala som sa s toho množstva kníh vôkol mňa.

Po chvíli ako sme prišli ma zastavila milá blogerka Sima z Only in dreams. Pochválila moje knižné videá. A mňa to tak zamrzelo, že som už takú dlhú dobu nič nenatočila. Ale bola to prvá vec, ktorá ma namotivovala k tomu, aby som znovu natočila video. Ale o tom až trošku neskôr.

Naša trojčlenná skupinka sa rozdelila a my s maminou sme šli svojou cestou a vydavateľka svojou. Najprv sme sa zastavili v Slovarte, kde bolo asi najviac ľudí. Ale stretla som moju asi najobľúbenejšiu slovenskú autorku Miroslavu Varáčkovú. Akurát som mala v rukách jej novú knihu Drž ma keď padám, ktorú som sa chystala kúpiť. Dohodli sme sa, že by mi mohla podpísať výtlačok, keď vyjdeme zo Slovartu, ale potom sme sa už nestretli. 😦

A ako naschvál, besedy, na ktorých som chcela najviac byť, boli až večer, keď som ja už bola doma. Stihla som akurát besedu s Knižným klubom Paľikerav. Recenzentky recitovali krásne básne až som mala zimomriavky.

Predtým sme skočili do Ikaru, do Albatros Media, neminuli sme ani stánok Elistu a stánok so zľavnenými knihami. Bola tam skvelá atmosféra a bolo cítiť vôňu kníh.

Samozrejme som si aj nejaké knihy odniesla. Konkrétne 11. Ale kúpila som si len 9. Dve som dostala v Ikare zadarmo. Odniesla som si napríklad dve knihy od spomínanej Mirky Varáčkovej (Drž ma keď padám a Prežila som svet), Lov na nevestu, Da Vinciho kód, Mengeleho dievča, Klamárov, Sherlocka od Grahama Moorea, Tak padne náš svet a Kam zmizla Aljaška.

Na konci sme sa rozprávali o tom, že by si to zaslúžilo nejaké video a mňa to strašne motivovalo a uvedomila som si, že mi natáčanie videí celkom chýba. Aj keď mám teraz čitateľskú krízu, mám čo odovzdávať o knihách a rada by som sa k tomu vrátila.

A tak dnes vzniklo po dlhej dobe nové video. Našla som si nejaký strihací program na Obchod play a aby som dala preč vodotlač, zaplatila som si mesačné predplatné. Tak uvidíme.

Bolo to včera úžasné a dúfam, že pôjdem aj o rok. Veľmi som si včerajšok užila.

A zajtra… fotenie! Dúfam, že vyjde. 🙂