Moje najlepšie blogerské miesto – WordPress.com

pexels-photo-262508Pokiaľ ma sledujete už dlhší čas, viete, že len pred rokom som z blog.cz, ktorý zrejme pomaly upadá, prešla na o niečo lepší blogger.com. Tam som vydržala do konca júla. Bol to pre mňa veľký krok, pretože ak poznáte blog.cz, tak viete, čo ponúka, respektíve, že funkcie sú tam minimálne. Blogger sa zo začiatku javil ako veľmi dobrý a myslela som, že na ňom vydržím dlhšie. Najprv som bola jeho funkciami a možnosťami totálne uchvátená, pretože som bola zvyknutá na minimum z blog.cz. Aby bolo jasné: blog.cz neodsudzujem, ale v dnešnej dobe toho ponúka fakt málo pre dobrý a fungujúci blog.

No potom som postupne zisťovala, že tam je kopec vecí, ktoré sa mi nepáčili. Najmä to, že ak som si chcela prispôsobiť design stiahnutý z internetu, musela som sa hrabať v html kódoch a s mojím hendikepom to bolo pomerne ťažšie, pretože po hodine hrabania sa v tom, ma boleli strašne oči. Je fakt, že aj tu by sa dalo hrabať v CSS, ale zatiaľ to nepotrebujem. 🙂 Ak som chcela rozbaľovacie menu, musela som to riešiť cez kód. A navyše tie klasické designy neboli responzívne. Bolo súce skvelé, keď pridali tie nové responzívne dizajny, ale ani jeden mi veľmi nevyhovoval. Ja som človek, ktorý má rád na blogu bočný panel. A tam mi to chýbalo.

Potom, keď sa Sonya presťahovala späť z blog.cz na wordpress, dostala som taký impulz, že aj ja by som si mohla splniť svoj najvyšší level a zaplatiť so doménu. Už som mala peniaze a mohla som. Najprv som si to tu len vyskúšala na free verzii a potom bolo jasno. Idem na vlastnú doménu.

Ja viem, že mnohí majú radšej wordpress.org, ale ten som neskúšala a zatiaľ mi bohate vystačí tento. Nie že vystačí, ale som s ním absolútne spokojná. Oproti bloggeru je toto oveľa jednoduchšie a priamejšie. Máte tu množstvo možností dizajnov a keď si zaplatíte prémiový balíček tak ešte viac.

Je to podľa mňa skvelá blogovacia služba. Prostredie administrácie mi veľmi vyhovuje. Dokonca možno ešte viac ako administrácia na Bloggeri. Veľkú výhodu WordPressu vidím v tom, že všetky dizajny sú responzívne a majú prispôsobenie aj na mobily aj na tablety. Teraz som tak trochu alergická na neprispôsobivé stránky, pretože väčšinou blogy čítam na mobile, alebo na tablete.

Navyše sú tu prispôsobivé aj obrázky, takže ak chcete mať pekný dojem na blogu, alebo ukázať svoje fotografie, nemusíte to manuálne zväčšovať a báť sa, že to bude zasahovať až do bočného panelu, ale samo sa vám to prispôsobí. V menu môžete pridávať rozbaľovanie.

Na Bloggeri som takisto neznášala, že keď som niekomu napísala komentár pod článok, po kliknutí na moje meno sa nezobrazil môj blog, ale len môj Google+ profil. Tam som síce mala blog vypísaný, ale zas to bolo pre iného kliknutie navyše. Tu si v profile nastavíte stránku, na ktorú po kliknutí máte prejsť.

Takže ak sa rozhodujete medzi Bloggerom a WordPress.com, tak rozhodne odporúčam WordPress. Som tú len pár mesiacov, ale som spokojná.

A ešte taká malá vsuvka: nedávno som sa prihlásila do svojho starého blogu na blog.cz a komentáre boli samý spam. Takže som nakoniec rada, že som odtiaľ odišla. 🙂

Nepopieram, že raz nebudem chcieť skúsiť WP.org, ale teraz to rozhodne nebude, pretože mi to tu absolútne vyhovuje. 🙂 A ešte niečo som k tomuto chcela, ale už neviem čo. Ak by som mala porovnať všetky  tri služby na ktorých som blogovala dlhší čas tak blog.cz by skončil na poslednom mieste, Blogger na druhom a prvý by bol jednoznačne WP.com.

Ktorú blogovaciu službu máte najradšej vy?

Liebster tag

pexels-photo-267569Včera som zistila, že som bola nominovaná do Liebster tagu od Andrey, ktorú nájdete na stránkach vysvobozena.cz. Prišlo mi to vhod, pretože som akurát uvažovala nad tým, čo by som mohla zverejniť.

O čo vlastne ide? Je to v podstate tag. Dostanete od toho, kto vás nominoval desať otázok a vy musíte zas vymyslieť ďalších desať otázok a nominovať ďalších blogerov. Slúži to vraj na propagáciu menších blogov a blogerov. A podľa mňa je to fajn, tak sa do toho poďme pustiť. 🙂

Tu je desať otázok, ktoré som dostala.

  1. Ktorý film ťa naposledy rozosmial?

Eh, film som nevidela dlho, skôr momentálne sledujem seriály. A naposledy ma rozosmiali Simpsonovci. Milujem ten seriál, niektoré diely môžem pozerať aj dokola, stále sa na tom dobre bavím. Ale ak by som mala uviesť film, tak možno viete, že sú aj Simpsonovci vo filme. Nevidela som ho síce už veľmi dlho, ale tuším, že to bol posledný film, ktorý som naposledy videla.

2. Keby ti mal vyjsť tvoj školský sen o povolaní alebo smerovaní, čo by z teba bolo?

To bolo rozmanité. Ale myslím, že najdlhšie ma na strednej držala psychologička. Strašne som si verila, že to budem môcť robiť, ale potom mi došlo, že to nie je moja cesta. Až ku koncu strednej som sa najviac prikláňala k svojmu spisovateľskému snu.

3. Čo ti naposledy urobilo radosť?

Strašná kopa vecí! 😀 Včera moje nové tričko, sviečka, predtým Bibliotéka, príchod mojej knižky.

4. Keby si si mala mäso obstarávať úplne sama, zvládla by si zabíjať králikov a podobne, alebo by si bola vegetarián?

Em… asi by som bola vegetarián, pretože by som to nedokázala. Ak by som sa živila nejakým hmyzom, tak by som to bola schopná zabíjať, ale králika či sliepku? Uf, to teda nie. To by som nedala.

5. Čo je tvojou najsilnejšou stránkou?

Asi empatia. Ale aj to je niekedy na škodu. A vlastne aj kvôli tomu by som asi nemohla robiť psychologičku. A možno by sem niektorí z môjho okolia mohli dosadiť inteligenciu, ale… popravde nie som inteligentná. 😀

6. Je nejaká vec, ktorú by si u seba na blogu chcela vylepšiť, ale stále to pokrivkáva? 

Samozrejme že je! Chcem si viac dávať pozor na pravopis. V poslednom čase si všímam, že mi to akosi pokrivkáva… A chcela by som byť viac aktívna na sociálnych sieťach – teda na facebookovej stránke blogu. No… a ešte jedna vec. Vydržať aspoň dva mesiace s jedným dizajnom. 😀

7. Čo ťa na blogovaní najviac vytáča?

Keď dlho pracujem na nejakom článku a po publikovaní ho nikto nekomentuje! Chvalabohu fázu blog.cz a “Dáš mi prosím hlas sem?” mám už za sebou, takže asi len toto…

8. Matika a fyzika, alebo čeština (v mojom prípade slovenčina) a jazyk?

Tak tu to mám jasné ako facka. Slovenčina a jazyk. Aj keď v angličtine či nemčine nie som bohvieako dobrá.

9. Bez čoho sa neobídeš? 

Bez blogu, internetu, dobrého čaju a bez Lakyho. 🙂

10. V ktorom filme by si najradšej žila?

Aj keď viem, že to čo chcem napísať, je v prvom rade knižný svet, ale natočili podľa toho filmy, takže to tak nechávam: vo svete z Harryho Pottera. Ten svet je proste nádherný a chcela by som žiť v tom svete, ktorý bol zachytený vo filmoch aj v knihách od J. K. Rowlingovej. 🙂

Okej, ďakujem za otázky a teraz sa môžeme presunúť k tým mojim. 

  1. Ktorý žáner kníh/filmov je tvoj najobľúbenejší?
  2. Ak by si na sebe mohla niečo zmeniť, čo by to bolo?
  3. Zima alebo leto?
  4. Vieš si predstaviť život bez blogu?
  5. Máš rada umenie (v akejkoľvek forme)?
  6. Aké je tvoje vysnené povolanie?
  7. Čo sa ti naposledy snívalo?
  8. Je niečo, čo by si sa chcela naučiť?
  9. Dokázala by si žiť bez internetu?
  10. Čo by si chcela vo svete zmeniť, ak by sa dalo?

A nominujem…:

Ta Perfektní

Nikol Seven

Majte sa krásne! 🙂

Zákulisie Mozaiky Ticha (blogerská výzva)

Prajem vám krásny, zahmlený, utorkový deň. Nedávno som narazila u Canli na jednu zaujímavú blogerskú výzvu. Už dlho som nič podobné nepublikovala a toto ma celkom zaujalo, a tak som sa rozhodla prispieť svojou troškou. Dodávam, že zapojiť sa môže každý bloger a myslím, že to môže byť celkom zábava zodpovedať na tieto otázky. Zároveň to môže byť istým spôsobom zaujímavé aj pre čitateľov. 🙂

Tak šup do toho! 🙂cropped-cropped-pexels-photo-5299261.jpeg Čítať ďalej

Spisovateľské blogy to majú v dnešnej dobe ťažšie

Už pomerne dlho sa zamýšľam nad tým, že presadiť sa s blogom zameraným na písanie a literárnu tvorbu je pomerne ťažké. Ja si to osobne všímam dosť často práve na svojom blogu, ale aj na iných blogoch, ktoré sledujem, či občas čítam. Zostáva sa zamyslieť nad tým, prečo to tak je. Prečo si ľudia viacej čítajú články o aktuálnej móde než diela či zaujímavé postrehy z písania? I keď môžem priznať, že čo sa týka tých postrehov, sú obľúbenejšie ako tie diela. Ale zase postrehy sú zabrané aj v mojom literárnom denníku a ten teda veľmi obľúbený nie je.

Dnešný blogový svet je plný rôznych “fashion” blogov a aj “beauty” blogov. O tom niet pochýb a myslím, že všetci, ktorí sa orientujeme v blogovom svete to dobre vieme a všímame si to. Ďalej je tu veľmi populárna skupina knižných blogerov, ktorých veľmi uznávam a teším sa, že sú blogeri, ktorí sa venujú aj knihám, hoci sa dnes hovorí, že veľa ľudí nečíta, bookblogeri sú dôkazom toho, že aspoň niekto áno.

Ale ak niekto na svojom blogu zverejňuje svoju literárnu tvorbu či postrehy z písania, nie je tomu venovaná toľká pozornosť ako tomu ostatnému. A to je možno trochu škoda, nemyslíte? Myslím, že mnohí blogeri si so svojou tvorbou zaslúžia trochu viac pozornosti. Je tu mnoho talentovaných ľudí.

Poďme sa zamyslieť nad tým, prečo to tak je.

Možno to ľudí tak nebaví ako ostatné články. To sa dá samozrejme pochopiť, každému sa páči niečo iné a keď ja mám rada také články druhý také články mať rád nemusí. To je proste normálne, chápem to. Lenže príde mi to ako trochu škoda, že ľudia dávajú prednosť článkom, ktoré často nemajú hlavu ani pätu (bez urážky) a literárnu tvorbu tak trochu zatracujú.

Na druhú stranu dôvodom, prečo tieto články nemajú tak veľa pozornosti je aj to, že niektorí autori svoje články málo propagujú. Myslím, že aj to veľmi zaváži. Ja osobne sa snažím články propagovať čo najviac. Kde sa len dá. Ale niekedy sa aj mne stáva, že vôbec nemám chuť robiť to a tak to mierne povedané odfláknem.

Fakt je, že propagácia je v blogovom svete veľmi dôležitá. A to nie len v prípade článkov s literárnou tvorbou.

Ľudia by však literárnej tvorbe mohli venovať trochu viac pozornosti, pretože mnohí tvorcovia si to skutočne zaslúžia. A je škoda, že mnohým ľuďom to nestojí za povšimnutie kvôli tomu, že existuje neskutočné množstvo článkov o tom, čo si treba obliecť na jar, alebo o tom akú konzistenciu má najnovšia paleta tieňov na oči. Nič v zlom, ale tieto články sú úplne mimo mňa.

Ak by tento článok mal mať nejaké posolstvo tak by to bolo rozhodne toto: prečítajte si aspoň raz za čas niečo čo súvisí s literatúrou. Dajte šancu šikovným autorom a spisovateľom. Možno vás nejaké dielo presvedčí, že všetko čo je literárne nie je len nudné, ale aj zaujímavé a záživné. Verte mi.

Ako sa na túto tému pozeráte vy?

Spomienky na blogové začiatky

Mám pocit, že čím dlhšie blogujem, tým krajšie a s väčším úsmevom spomínam na svoje začiatky. A nedávno, keď mi na Facebooku vyskočil článok nejakého blogera (alebo blogerky, už neviem) o tom, aké trendy boli kedysi v blogovaní, prinútilo ma to opäť trochu zaspomínať a zároveň ma to inšpirovalo k napísaniu práve tohto článku. Napadlo mi, že spíšem veci, ktoré som robila, keď som začínala, ako vyzeral môj prvý blog a stránky a aké články som písala. Skôr než začnem, musím napísať, že je to skôr na také pobavenie sa a fakt, že každý nejako začínal. 😊

Takže, začnem asi tým, že som začínala blogovať v pätnástich. Na internete som objavila rôzne články o emo a o gothic štýle. Hádajte čo. Chcela som byť strašne gothic. O mojom pózerskom období som už písala na starom blogu, takže to tu priveľmi rozmazávať nechcem. Ako som sa tak prehrabávala internetom, nachádzala som množstvo blogov, ktoré boli zamerané na dark art obrázky a na články o gothic. Samozrejme som netušila, že to boli články s nepravdivými informáciami.

A tak bolo jasné, že aj ja musím mať svoj blog. Odkiaľsi na mňa vyskočili E-stránky.sk. A tak som si založila prvé stránky. Dizajn som zvolila samozrejme ten najtemnejší, ktorý na Estránkach mali. Možno ho niektorí budete aj poznať.

Po večeroch som si plánovala, čo tam všetko bude. Videla som na nejakých stránkach rubriku o sebapoškodzovaní? Bum! Už tam bola. Videla som na takom blogu rubriku o šikane? Bác! Už tam bolo aj to. Články o gothic som “okopčila” z rôznych blogov. Veľká chyba číslo jeden. A hádajte aký font som používala? Žeby neslávne slávny Comic Sans? Presne. Miešala som farby od zelenej cez ružovú až po žltú. A to všetko na tmavom podklade, takže by vás z toho mohli rozbolieť oči. Chyba číslo dva.

Na druhú stranu som publikovala aj svoje básničky a pubertiacke denníky. Nuž, myslíte si že som písala nejaké úvahy a mala vlastný názor? Nie, všetko som okopírovala. A teraz sa za to aj trochu hanbím, ale zase, každý nejako začínal. Aj keď takto nepekne.

Tieto stránky mi vydržali asi mesiac aj pol. Potom som videla, že je veľký boom s blog.cz. Stránky som teda zmazala a pokúsila som sa založiť si blog na slávnom blog.cz. Tam som sa dlho nervovala s nastavovaním dizajnu a vzdala som to. Po pár dňoch mi to nedalo a založila som blog znovu. Dizajn vyzeral asi takto: čierne pozadie, veľké záhlavie, ktoré než ste prešli tak vás to aj prestalo baviť. Samozrejme nechýbal Comic Sans a biela farba písma. K tomu patrila červená farba na odkazy. Hrôza. Proti čiernej nič nemám, milujem tú farbu, ale naučila som sa, že pre blog nie je vhodné ju používať vo veľkom množstve. Ale to som sa naučila až pred nejakými tromi rokmi.

Čo sa týka tvorby článkov, tak to sa trochu zlepšilo, pretože pokročilejší blogeri ma naučili, že nemám kopírovať. Obrázok som ešte občas kopírovala, ale potom som to skutočne prestala robiť a urobila som zo svojho kopírovateľského blogu autorský. Ale ešte pred tým posunom som bola schopná napísať “článok”, ktorý mal jednu vetu. Neviem, ako som to mohla robiť. Stačilo napísať názov článku, čo bolo niečo ako “Comeback” (na moje vtedajšie schopnosti z angličtiny som ju používala až pričasto) a celá jedna veta obsahovala asi toto: “Konečne som sa vrátila po týždni bez internetu, hurá, konečne môžem blogovať!” 😀

Ale i keď som robila takéto chyby, ktoré už dnes nerobím (alebo si ich aspoň nie som vedomá), spomína sa mi veľmi príjemne na tieto časy. Aj keď som kopírovala, aj keď som nebola sama sebou a chcela som sa po niekom opičiť. Ale bola som v puberte. A ako som už spomínala: každý nejako začínal. Osobne som vďačná aj za to, že som robila také chyby, pretože som aspoň mala šancu naučiť sa, ako ich nerobiť. A viete čo? Vždy keď ma niekto na nejakú vec upozornil, najprv som chcela byť za rebela a nereagovať na to. Ale v mojom vnútri bolo niečo, čo kričalo, že sa chce naučiť, ako to robiť správne.

Možno vďaka tomu temnému blogísku a vďaka tým chybám som teraz tam, kde som. Veď človek sa učí na vlastných chybách. Nuž, dúfam, že vás článok aspoň trochu pobavil a že sa vám páčil.

Ako spomínate na svoje blogové začiatky vy?
Aké chyby ste robili, prípadne nerobili?