Päť dôvodov, prečo čítať poéziu

Ja mám teraz obdobie, kedy nemám absolútne chuť na čítanie prózy. A aj keby som neviem ako chcela, proste sa mi nedarí sa do ničoho prozaického začítať. Bažím však po tom, aby som si mohla prečítať nejakú dobrú poéziu. Práve dnes som si z Martinus.sk objednávala tri básnické zbierky. Strašne sa na ne teším.

Veľmi ma mrzí, že v dnešnej dobe nie je poézia tak obľúbená ako prozaické diela. Myslím, že je to škoda, pretože pokiaľ poéziu nečítate, tak ani neviete o čo prichádzate. Mnohí si myslia, že poézia je len to, čo sa učili v škole. A teraz nechcem, aby to vyzeralo, že poéziu, o ktorej sme sa učili, odsudzujem, to nie. Ale nesadla mi všetka. Dnes to v poézii nie je o rýmoch. Dnes to je o citoch. Aspoň ja to tak vnímam.

Rozhodla som sa vám predstaviť mojich päť dôvodov, prečo čítať poéziu.

Číslo jeden: Môžete ju čítať miliónkrát

Samozrejme, že tak je to aj u niektorých prozaických kníh, ale u poézie je to trošku iné. Keď si listujete svojou obľúbenou básnickou zbierkou (môže to byť aj moja Slovo je nádych 😉 ), každý raz v nej môžete nájsť niečo nové. Je to totiž o tom, že keď ste naposledy čítali tú zbierku, tak ste mohli byť v inom rozpoložení ako ste dnes. A práve v tom rozdielnom stave nachádzate nové veci, ktoré sa vás dotknú.

Číslo dva: Stotožnenie, dotyk poézie na duši

S prvým bodom súvisí aj to, že vám niektoré verše, či celé básne, môžu pomôcť. Napríklad pochopiť ťažkú situáciu. Alebo vám pomôžu zistiť, že v nejakej situácii nie ste sami. Môžete sa naučiť čítať medzi riadkami. Skrátka sa vás niektoré časti básní môžu dotknúť na duši a priniesť vám do života niečo, čo by ste možno inde márne hľadali. Myslím si, že čítanie poézie je istým druhom terapie. Tak, ako jej písanie.

Číslo tri: Relax

Pri čítaní poézie sa dá skvelo relaxovať. Pustíte si klavírnu hudbu, zapálite sviečky, uvaríte si čaj, či kávu a môžete zahnať tmavý, zimný večer dobrou poéziou. Nemusí byť taká, s ktorou sa musíte stotožňovať. Niektorá vás môže pobaviť, pri inej sa môžete rozplývať nad romantikou obsiahnutou vo veršoch. Každá báseň má svoje osobité kúzlo a je jedno, či je to osobná poézia, alebo poézia inšpirovaná prírodou, vlasťou či dajme tomu posledným hororom, ktorý autor naposledy videl. 🙂

Číslo štyri: Je rozmanitá

Podobne ako u tretieho bodu. Je veľmi rozmanitá. Niektorú poéziu treba pochopiť, iná je krásna vďaka tomu, že je nepochopiteľná. Niektorá je zábavná, iná smutná, no silná. Niektorá má rýmy, iná je písaná voľným veršom. Hľadajte to, čo by vás mohlo zaujať a keď to nájdete, verte mi, že si poéziu zamilujete. Ako som povedala na začiatku, už to nie je len poézia ako v romantizme. Je to rozmanité. A každá oblasť poézie, každá možná téma či forma je svojím spôsobom čarovná.

Číslo päť: Inšpiruje

Ak sa venujete nejakej tvorivej činnosti, čítanie poézie vás môže úžasne inšpirovať. Či už píšete, alebo maľujete. Pre mňa osobne je poézia veľmi inšpirujúca a milujem ju. Ak vás trápi nedostatok inšpirácie, otvorte nejakú poetickú zbierku a začítajte sa. Ak sa vás poézia nejako dotkne, tak budete mať inšpiráciu čo nevidieť. Nehovorím však, samozrejme, o kopírovaní básne. To nie! Ale sama dobre viem, že niekedy mi stačí aj jediné slovo, či slovné spojenie a zrodí sa báseň či poviedka. Alebo sa môžete inšpirovať dojmom z celej básne.

Poézia rozhodne stojí za pozornosť a dúfam, že som vás aspoň trochu presvedčila a nejakú básnickú zbierku si prečítate. A ak to bude aj tá moja Slovo je nádych, tak budem veľmi rada. 🙂

Moje najlepšie blogerské miesto – WordPress.com

pexels-photo-262508Pokiaľ ma sledujete už dlhší čas, viete, že len pred rokom som z blog.cz, ktorý zrejme pomaly upadá, prešla na o niečo lepší blogger.com. Tam som vydržala do konca júla. Bol to pre mňa veľký krok, pretože ak poznáte blog.cz, tak viete, čo ponúka, respektíve, že funkcie sú tam minimálne. Blogger sa zo začiatku javil ako veľmi dobrý a myslela som, že na ňom vydržím dlhšie. Najprv som bola jeho funkciami a možnosťami totálne uchvátená, pretože som bola zvyknutá na minimum z blog.cz. Aby bolo jasné: blog.cz neodsudzujem, ale v dnešnej dobe toho ponúka fakt málo pre dobrý a fungujúci blog.

No potom som postupne zisťovala, že tam je kopec vecí, ktoré sa mi nepáčili. Najmä to, že ak som si chcela prispôsobiť design stiahnutý z internetu, musela som sa hrabať v html kódoch a s mojím hendikepom to bolo pomerne ťažšie, pretože po hodine hrabania sa v tom, ma boleli strašne oči. Je fakt, že aj tu by sa dalo hrabať v CSS, ale zatiaľ to nepotrebujem. 🙂 Ak som chcela rozbaľovacie menu, musela som to riešiť cez kód. A navyše tie klasické designy neboli responzívne. Bolo súce skvelé, keď pridali tie nové responzívne dizajny, ale ani jeden mi veľmi nevyhovoval. Ja som človek, ktorý má rád na blogu bočný panel. A tam mi to chýbalo.

Potom, keď sa Sonya presťahovala späť z blog.cz na wordpress, dostala som taký impulz, že aj ja by som si mohla splniť svoj najvyšší level a zaplatiť so doménu. Už som mala peniaze a mohla som. Najprv som si to tu len vyskúšala na free verzii a potom bolo jasno. Idem na vlastnú doménu.

Ja viem, že mnohí majú radšej wordpress.org, ale ten som neskúšala a zatiaľ mi bohate vystačí tento. Nie že vystačí, ale som s ním absolútne spokojná. Oproti bloggeru je toto oveľa jednoduchšie a priamejšie. Máte tu množstvo možností dizajnov a keď si zaplatíte prémiový balíček tak ešte viac.

Je to podľa mňa skvelá blogovacia služba. Prostredie administrácie mi veľmi vyhovuje. Dokonca možno ešte viac ako administrácia na Bloggeri. Veľkú výhodu WordPressu vidím v tom, že všetky dizajny sú responzívne a majú prispôsobenie aj na mobily aj na tablety. Teraz som tak trochu alergická na neprispôsobivé stránky, pretože väčšinou blogy čítam na mobile, alebo na tablete.

Navyše sú tu prispôsobivé aj obrázky, takže ak chcete mať pekný dojem na blogu, alebo ukázať svoje fotografie, nemusíte to manuálne zväčšovať a báť sa, že to bude zasahovať až do bočného panelu, ale samo sa vám to prispôsobí. V menu môžete pridávať rozbaľovanie.

Na Bloggeri som takisto neznášala, že keď som niekomu napísala komentár pod článok, po kliknutí na moje meno sa nezobrazil môj blog, ale len môj Google+ profil. Tam som síce mala blog vypísaný, ale zas to bolo pre iného kliknutie navyše. Tu si v profile nastavíte stránku, na ktorú po kliknutí máte prejsť.

Takže ak sa rozhodujete medzi Bloggerom a WordPress.com, tak rozhodne odporúčam WordPress. Som tú len pár mesiacov, ale som spokojná.

A ešte taká malá vsuvka: nedávno som sa prihlásila do svojho starého blogu na blog.cz a komentáre boli samý spam. Takže som nakoniec rada, že som odtiaľ odišla. 🙂

Nepopieram, že raz nebudem chcieť skúsiť WP.org, ale teraz to rozhodne nebude, pretože mi to tu absolútne vyhovuje. 🙂 A ešte niečo som k tomuto chcela, ale už neviem čo. Ak by som mala porovnať všetky  tri služby na ktorých som blogovala dlhší čas tak blog.cz by skončil na poslednom mieste, Blogger na druhom a prvý by bol jednoznačne WP.com.

Ktorú blogovaciu službu máte najradšej vy?

Naprieč mojimi myšlienkami

pexels-photo-289998Som šťastná. Na hladine. Čím hlbšie idete, tým prázdnejšia som. Na dne mojej duševnej rieky je množstvo veľkých balvanov. Niekedy sa niektoré z ničoho nič zdvihnú a roztrhnú hladinu môjho šťastia. Tie balvany sú takisto pripomienkou prázdnoty, ktorá sa dotýka mojich ryhami posiatych predlaktí.

Prázdnota je balvan, ktorý roztrhne hladinu môjho šťastia…

Držím sa na tej hladine. Ale balvany do mňa aj narážajú. Občas sa ponorím, no vždy sa mi podarí vytiahnuť sa na hladinu. Aspoň zatiaľ.

Večer si líham do postele s tým, že som prázdna. Ráno sa zobúdzam a som ako znovuzrodená. Viem, že včera bolo včera a nemusí tak byť i dnes. Preto akoby zabúdam na to, čo nosím vnútri, na to, čo sa skrýva za iskrami šťastia v mojich očiach a za úsmevom. Ale je pravda, že o tej prázdnote netuším, keď sa usmievam, alebo keď dokonca plačem od smiechu. Zistím to, až keď tie pomyselné balvany narušia vodnú hladinu mojej spokojnosti a optimizmu.

Po večeroch sa márne snažím zaplniť prázdnotu jedlom.

Dúfam však, že niekde medzi dnom a hladinou musí byť miesto, kde je rovnováha medzi šťastím a prázdnotou. Ak také niečo existuje. Alebo hádam raz… nájdem spôsob, ako zaplniť tú prázdnotu tým správnym spôsobom.

Možno tuším, čo sú dôvody mojej prázdnoty. Aj keď sa trochu bojím pripustiť si to. Bojím sa pripustiť si, že nikdy nespoznám človeka, ktorý by mi mohol pomôcť pozrieť sa na seba ako na vyrovnanú osobu, ktorý by mohol zaplniť prázdno.

Možno sa to skutočne nikdy nestane.

Ale pokúšam sa zo všetkých síl veriť, že áno. Raz musí predsa aj tú najväčšiu temnotu preťať svetlo.

Musí.

Takisto sa bojím pripustiť si, že ja sama som si dôvodom tej prázdnoty. To aká som. To, že sa snažím zmeniť, ale nemám silnú vôľu. To že neviem, či stojím o zmenu a že ju chcem dosiahnuť kvôli iným.

Ach. Asi to tak bude. Sama som si problémom. Sama som si prázdnotou.

Hádam raz pretnem pomyselný uzol samej seba.

Ak je to teda správne, čo netuším.

Minulosť som sa naučila akceptovať. Som vyrovnanejšia než pre tromi rokmi. Ale i tak…

Niečo je ešte vždy zle.

A raz.. Raz, sakra, musím prísť na to, čo.

Musím. 

Liebster tag

pexels-photo-267569Včera som zistila, že som bola nominovaná do Liebster tagu od Andrey, ktorú nájdete na stránkach vysvobozena.cz. Prišlo mi to vhod, pretože som akurát uvažovala nad tým, čo by som mohla zverejniť.

O čo vlastne ide? Je to v podstate tag. Dostanete od toho, kto vás nominoval desať otázok a vy musíte zas vymyslieť ďalších desať otázok a nominovať ďalších blogerov. Slúži to vraj na propagáciu menších blogov a blogerov. A podľa mňa je to fajn, tak sa do toho poďme pustiť. 🙂

Tu je desať otázok, ktoré som dostala.

  1. Ktorý film ťa naposledy rozosmial?

Eh, film som nevidela dlho, skôr momentálne sledujem seriály. A naposledy ma rozosmiali Simpsonovci. Milujem ten seriál, niektoré diely môžem pozerať aj dokola, stále sa na tom dobre bavím. Ale ak by som mala uviesť film, tak možno viete, že sú aj Simpsonovci vo filme. Nevidela som ho síce už veľmi dlho, ale tuším, že to bol posledný film, ktorý som naposledy videla.

2. Keby ti mal vyjsť tvoj školský sen o povolaní alebo smerovaní, čo by z teba bolo?

To bolo rozmanité. Ale myslím, že najdlhšie ma na strednej držala psychologička. Strašne som si verila, že to budem môcť robiť, ale potom mi došlo, že to nie je moja cesta. Až ku koncu strednej som sa najviac prikláňala k svojmu spisovateľskému snu.

3. Čo ti naposledy urobilo radosť?

Strašná kopa vecí! 😀 Včera moje nové tričko, sviečka, predtým Bibliotéka, príchod mojej knižky.

4. Keby si si mala mäso obstarávať úplne sama, zvládla by si zabíjať králikov a podobne, alebo by si bola vegetarián?

Em… asi by som bola vegetarián, pretože by som to nedokázala. Ak by som sa živila nejakým hmyzom, tak by som to bola schopná zabíjať, ale králika či sliepku? Uf, to teda nie. To by som nedala.

5. Čo je tvojou najsilnejšou stránkou?

Asi empatia. Ale aj to je niekedy na škodu. A vlastne aj kvôli tomu by som asi nemohla robiť psychologičku. A možno by sem niektorí z môjho okolia mohli dosadiť inteligenciu, ale… popravde nie som inteligentná. 😀

6. Je nejaká vec, ktorú by si u seba na blogu chcela vylepšiť, ale stále to pokrivkáva? 

Samozrejme že je! Chcem si viac dávať pozor na pravopis. V poslednom čase si všímam, že mi to akosi pokrivkáva… A chcela by som byť viac aktívna na sociálnych sieťach – teda na facebookovej stránke blogu. No… a ešte jedna vec. Vydržať aspoň dva mesiace s jedným dizajnom. 😀

7. Čo ťa na blogovaní najviac vytáča?

Keď dlho pracujem na nejakom článku a po publikovaní ho nikto nekomentuje! Chvalabohu fázu blog.cz a “Dáš mi prosím hlas sem?” mám už za sebou, takže asi len toto…

8. Matika a fyzika, alebo čeština (v mojom prípade slovenčina) a jazyk?

Tak tu to mám jasné ako facka. Slovenčina a jazyk. Aj keď v angličtine či nemčine nie som bohvieako dobrá.

9. Bez čoho sa neobídeš? 

Bez blogu, internetu, dobrého čaju a bez Lakyho. 🙂

10. V ktorom filme by si najradšej žila?

Aj keď viem, že to čo chcem napísať, je v prvom rade knižný svet, ale natočili podľa toho filmy, takže to tak nechávam: vo svete z Harryho Pottera. Ten svet je proste nádherný a chcela by som žiť v tom svete, ktorý bol zachytený vo filmoch aj v knihách od J. K. Rowlingovej. 🙂

Okej, ďakujem za otázky a teraz sa môžeme presunúť k tým mojim. 

  1. Ktorý žáner kníh/filmov je tvoj najobľúbenejší?
  2. Ak by si na sebe mohla niečo zmeniť, čo by to bolo?
  3. Zima alebo leto?
  4. Vieš si predstaviť život bez blogu?
  5. Máš rada umenie (v akejkoľvek forme)?
  6. Aké je tvoje vysnené povolanie?
  7. Čo sa ti naposledy snívalo?
  8. Je niečo, čo by si sa chcela naučiť?
  9. Dokázala by si žiť bez internetu?
  10. Čo by si chcela vo svete zmeniť, ak by sa dalo?

A nominujem…:

Ta Perfektní

Nikol Seven

Majte sa krásne! 🙂

Ciel splnený! Bibliotéka 2017

23517483_1971439353076931_8134324542703107861_nV návštevu Bibliotéky som dúfala už veľmi dlho. Ale keď som sa zapájala do Martinus Ceny Fantázie, tak som začala viac veriť, že sa tam dostanem. Ehm, súťaž u mňa nedopadla vôbec slávne, ale na tom teraz v konečnom dôsledku nezáleží. Potom, keď sa ma vydavateľka pýtala, či neprídem, automaticky som povedala, že sa do Bratislavy nedostanem. Kvôli svojmu hendikepu nemôžem sama cestovať tak ďaleko a nemyslela som si, že niekto z rodiny bude chcieť ísť so mnou.

Nakoniec sa spôsob našiel. Mamina sa ponúkla, že ide so mnou, pretože aj ona miluje knihy tak ako ja. A tak sme včera šli na Bibliotéku! Cesta bola síce dlhá, ale to nevadí. Obe sme sa celkom tešili.

bolo tam neskutočne veľa ľudí, čo som aj očakávala. Snažila som sa to nejako prehrýzť, pretože ja veľmi nemám rada zaplnené priestory. Ale povedala som si, že to nejako vydržím, predsa to nie je len tak nejaká akcia. Je to Bibliotéka! A tak som zaťala zuby a radovala som sa s toho množstva kníh vôkol mňa.

Po chvíli ako sme prišli ma zastavila milá blogerka Sima z Only in dreams. Pochválila moje knižné videá. A mňa to tak zamrzelo, že som už takú dlhú dobu nič nenatočila. Ale bola to prvá vec, ktorá ma namotivovala k tomu, aby som znovu natočila video. Ale o tom až trošku neskôr.

Naša trojčlenná skupinka sa rozdelila a my s maminou sme šli svojou cestou a vydavateľka svojou. Najprv sme sa zastavili v Slovarte, kde bolo asi najviac ľudí. Ale stretla som moju asi najobľúbenejšiu slovenskú autorku Miroslavu Varáčkovú. Akurát som mala v rukách jej novú knihu Drž ma keď padám, ktorú som sa chystala kúpiť. Dohodli sme sa, že by mi mohla podpísať výtlačok, keď vyjdeme zo Slovartu, ale potom sme sa už nestretli. 😦

A ako naschvál, besedy, na ktorých som chcela najviac byť, boli až večer, keď som ja už bola doma. Stihla som akurát besedu s Knižným klubom Paľikerav. Recenzentky recitovali krásne básne až som mala zimomriavky.

Predtým sme skočili do Ikaru, do Albatros Media, neminuli sme ani stánok Elistu a stánok so zľavnenými knihami. Bola tam skvelá atmosféra a bolo cítiť vôňu kníh.

Samozrejme som si aj nejaké knihy odniesla. Konkrétne 11. Ale kúpila som si len 9. Dve som dostala v Ikare zadarmo. Odniesla som si napríklad dve knihy od spomínanej Mirky Varáčkovej (Drž ma keď padám a Prežila som svet), Lov na nevestu, Da Vinciho kód, Mengeleho dievča, Klamárov, Sherlocka od Grahama Moorea, Tak padne náš svet a Kam zmizla Aljaška.

Na konci sme sa rozprávali o tom, že by si to zaslúžilo nejaké video a mňa to strašne motivovalo a uvedomila som si, že mi natáčanie videí celkom chýba. Aj keď mám teraz čitateľskú krízu, mám čo odovzdávať o knihách a rada by som sa k tomu vrátila.

A tak dnes vzniklo po dlhej dobe nové video. Našla som si nejaký strihací program na Obchod play a aby som dala preč vodotlač, zaplatila som si mesačné predplatné. Tak uvidíme.

Bolo to včera úžasné a dúfam, že pôjdem aj o rok. Veľmi som si včerajšok užila.

A zajtra… fotenie! Dúfam, že vyjde. 🙂

Život je nevyspytateľný… (narodeninový výkec)

23319523_1970602256493974_952399495723203787_nPokračujem v mojej zabehnutej blogovej tradícií. Vždy na moje narodeniny píšem taký vykecávací článok o všetkom, čo sa za ten rok, ktorý ubehol, zmenilo. Nechcem to vynechať ani tento rok a na tomto blogu. Som si plne vedomá toho, že posledné tri roky tento článok píšem každý na inom blogu. 8. novembra minulého roku som sa z in-my-black-dreams sťahovala na blogspot. Bol síce fajn, ale ako sa zmenil môj život, aj ja som chcela byť konečne na vlastnom. Chcela som sa posunúť na ten najvyšší level, ktorý bol pre mňa vlastná doména. A musím s nadšením priznať, že Wodpress.com mi vyhovuje perfektne. Akurát sa furt neviem rozhodnúť akú šablónu si nechať. 😀 A to je pre mňa typické, ak sledujete aj moje staršie blogy…

Dnes mám dvadsaťdva. Fú, neskutočne to letí. Včera to bolo sedem rokov, odkedy som začala blogovať. Wau.

A čo sa za posledný rok zmenilo? Vydala som svoju druhú knihu s názvom Odtiene dúhy. Absolvovala som svoje prvé čítanie, ktoré bolo úplne úžasné. Som na invalidnom dôchodku, čo mi umožnilo zmeniť svoju izbu. Som v celkom dobrom psychickom stave a asi za to vďačím novým antidepresívam. Naučila som sa prijať svoju minulosť a neotáčať sa za ňou. A ak, tak len na to dobré, čo sa stalo. To je aj podstatná myšlienka v knihe Odtiene dúhy. Prijať svoju minulosť. Nezmením ju. Bude za mnou stáť ako môj vlastný tieň. Ale nestojí mi za to, aby som sa otáčala. Je v nej mnoho zlých okamihov a už len preto sa za ňou nebudem obzerať. Pozerám dopredu.

Naučila som sa tešiť z maličkostí. Byť šťastná za čokoľvek čo mi život prinesie. Zlé obdobia boli a aj budú, ale treba si užívať tie pozitívne chvíle. Pretože život je nevyspytateľný. Nemôžete si ho naplánovať. Môžete len snívať a svoje sny si plniť. Alebo svoje ciele.

Takisto som sa naučila si práve svoje ciele plniť. Veriť tomu, že sta stanú a že to dokážem. Stále mám o sebe pochybnosti, ale učím sa veriť aj samej sebe. A… trochu sa to bojím napísať, aby sa to nepokazilo, ale… teraz som asi… šťastná. Po dlhých rokoch plných depresií, menejcennosti, smútku, úzkostí, hnevu, nenávisti a bolesti. Po tom dlhom čase som rada, že dýcham, žijem a užívam si to.

Učím sa užívať si to.

Nemôžem povedať, že môj život je teraz bezproblémový. Ale namiesto toho negatívneho sa snažím myslieť na to pozitívne. Každý deň zvádzam boj s tou mojou negatívnou polovicou, ktorá ma chce donútiť myslieť negatívne. Hádam sa s ňou a darí sa mi to zatiaľ vyhrávať.

Prirodzene, ani tento rok sa mi nevyhli depresie. Ale nejako som to zvládla. Vždy som sa snažila nepočúvať ten dotieravý hlas v hlave, ktorý mi hovoril, aby som skončila svoju podľa neho biednu existenciu. A podarilo sa mi to. Neskončila som na psychiatrii. A žijem. Bolo aj pár nových rán na zápästí či na nohe. Ale tie sa zahojili. A aj moje slzy vyschli.

Tak trochu si dávam plány a ciele do budúcnosti aby som sa mala na čo tešiť a nemyslela na to depresívne. Teším sa na sobotu, pretože idem na Bibliotéku. Teším sa na Poetický advent. Na pondelkové fotenie. A tieto maličkosti mi pomáhajú ísť ďalej vtedy, keď príde môj typický večerný splín.

Život sa mení. Ja som sa trochu zmenila. A som za to rada. Veľmi.

A hoci som sa dva krát pokúšala zomrieť, teraz som celkom rada, že žijem. 🙂

Na čo sa teším a čo chystám?

pexels-photo-355302November u mňa nezačal príliš pozitívne, pretože môjmu ocinovi bolo zle a tak ma to veľmi trápilo, bola tu celkom smutná atmosféra aj napriek tomu, že ja som mala celkom dobrú náladu, ktorá bola prerušovaná strachom oňho.

Ale dúfam, že to máme už za sebou a už sa budú diať len pozitívne veci. Je to pomerne nabité, i keď vám to tak nemusí pripadať. Najviac sa teším na príchod Odtieňov dúhy do mojej vlastnej knižnice. To by sa mohlo splniť na budúci týždeň po tomto víkende. V pondelok idem k psychiatričke, predpokladám, že u nej dlho nebudem, pretože je všetko relatívne v poriadku. Až na tie večerné splíny. Do knižnice asi nepôjdem, pretože momentálne sa brodím čitateľskou krízou a mám doma kopec kníh, ktoré chcem prečítať.

V utorok vyšlem maminu do Foto štúdia, aby mi dohodla fotenie čo najskôr. Potrebujem nejakú normálnu fotku na svoj profil autorky a aj kvôli jednej veci, ktorú vám spomeniem neskôr. Ja sa rada fotím (eh, to vyznelo narcisticky), ale nikdy neurobím tak dobrú fotku ako profesionál. Teším sa na to a dúfam, že tam budem vyzerať lepšie ako na fotkách na tablo. Fakt veľmi dúfam.

Vo štvrtok mám narodeniny (22) a takisto idem do Holíča, kúpiť si nejaké normálne topánky. Nedávno som si totiž kupovala jedny fakt pekné, ale strašne, strašne ma z nich bolia nohy. A tak ich bude nosiť mamina. Hlavný dôvod je ten, že budú príležitosti pri ktorých potrebujem byť elegantne oblečená a hoci mám krásne topánky, ktoré sa hodia k bordovému kardiganu, nie sú elegantné.

Jedným z tých dôvodov je niečo úžasné, čo dúfam, že vyjde. Veľmi mi na tom záleží. Je totiž zatiaľ možné, že pôjdem 11. 11. teda v sobotu na knižný veľtrh do Bratislavy. Teda na Bibliotéku. Aaaa, yay! Strašne dúfam, že to vyjde! Zatiaľ všetci doma súhlasia, mamina chce ísť so mnou. Platím si to sama, takže to je okej. Je dokonca možné, že pôjdem autom. Ale na tom mi tak nezáleží. Som dohodnutá s vydavateľkou, že by sme sa tam mohli stretnúť. A ja by som mohla spoznať kopu ľudí – či už autorov, alebo aj blogerov. Je to skvelá príležitosť.

Druhý dôvod je, že 29. 11. som bola pozvaná do Holíča na Poetický advent a mám tam vystúpiť so svojou tvorbou. Čiže si nachystám zopár básní a prečítam ich tam. Budem musieť cvičiť, aby som sa nezakoktala a nepokazila tým dojem z celej básne. Teším sa, i keď viem, že budem mať trému. Preto potrebujem aj nejakú normálnu fotografiu a musím si napísať krátky životopis. Myslím, že akcia je aj pre verejnosť, takže sa môžete zúčastniť aj vy! 🙂

A ešte k tomu sa neskutočne teším na Vianoce (už som si dokonca spievala aj vianočné piesne) a rozhodla som sa, že vyzdobím dom a postarám sa o darčeky – skrátka chcem urobiť pekné Vianoce celej rodine, i keď som vraj na tajnosti okolo darčekov už veľká. To je jedno, mne sa kúzlo Vianoc veľmi páči a ja chcem dodržovať svoje tradície. A chcem, aby boli pekné. A tak teraz v novembri nakúpim výzdobu a v decembri darčeky a stromček.

Takisto mám niečo prichystané na UKP Odtieňov dúhy, ale to zrealizujem až keď bude známy termín. A to si nechám pre seba, aby to bolo prekvapenie.

Na PSA by som mala zverejniť nejaké nové profily, zajtra ukončujem zdieľaciu súťaž a chystajú sa aj nejaké recenzie. Nie odo mňa, ale od novej redaktorky.

Fialku som dlho nepísala, ale chystám sa do toho vrhnúť. Myslím na to stále. Urobila som si aj denný režim a založila diár s TO-DO listmi na každý deň. A snažím sa to plniť.

A to by bolo asi všetko… Je toho veľa, teším sa na to.

Ešte taká otázočka na slovenských spoluobčanov: pôjdete zajtra voliť? 🙂