Báseň: Tisíckrát

Čas na nedeľnú chvíľu poézie. Viem, že básne tu asi nik veľmi nečíta, ale ja ju jednoducho musím zverejniť. Je súčasťou cyklu Kvety Duše, akurát je trochu dlhšia ako zvyšok básní. Ale len o niečo. Už v minulom článku som spomínala, že písanie básní mi ide oveľa viac ako písanie prózy. Moje dni pozostávajú z kreslenia a písania poézie. Ale zatiaľ si nesťažujem i keď by som sa mohla trošku viac venovať aj tej próze. Avšak verím, že aj na to príde rad.

Mimo to – v básnickej súťaži sa mi nezadarilo, ale to nevadí. Ja si myslím, že moja poézia je dobrá. Predovšetkým je moja. Ak viete, čo tým myslím. Ak by ste mali záujem, tak vám sem môžem postupne dávať básne, ktoré som do tejto súťaže napísala. Predpokladám však, že záujem nebude veľký (možno žiadny, ale to je vaša škoda a nie moja 😀 ), ale i tak sem tie básničky po jednom dám. No a použijem ich aj v Kvetoch duše, však je škoda, aby zostali nepublikované. 🙂 Ale teraz už k dnešnej básní. Tisíckrát je pre mňa veľmi silná a osobná. A musíte si ju prečítať. Dajte mi potom vedieť, ako sa vám páčila. 🙂


Tisíckrát

Už tisíckrát som umrela,
zatvorila oči brániace sa slzám
s myšlienkou, že sa opäť narodím.

Už tisíckrát som umrela
so spadnutou hviezdou v dlaniach
veriac, že s ňou vzlietnem
a budem sa prechádzať
po Mliečnej dráhe.

Už tisíckrát som umrela
s pohľadom upretým na lunu
rozmazanú slzami.

Už tisíckrát som umrela
hľadajúc tvoj utopený cit,
dúfajúc, že ho raz objavím.

Tisíckrát som umrela,
ale vždy,
vždy sa pri svitaní narodím.


Fotografia: Bess Hamiti z Pexels

#KvetyDuše II.

V sobotu večer som mala melancholickú a poetickú chvíľu. A tak som otvorila svoj zošit s básničkami a popísala pár strán kratšími básňami, ktoré zahrňujem do Kvetov Duše. Prvý diel tejto série básní vyšiel už dosť dávno (ani si nepamätám kedy to vlastne bolo) a ja som odvtedy veľa nenapísala. No Múza kopla a ja som sa v ten večer poriadne rozpísala. Kiež by to takto šlo aj s prózou. Hm. No nič, užite si dnešných pár veršov a do komentárov mi napíšte, čo si o tom myslíte, čo ste z nich cítili a tak. Som zvedavá na vaše názory. Pekný deň. 🙂


Raz namaľujem obraz
tvojho chýbania.
Aby si sa vrátil. Read more

#KvetyDuše I.

Rozhodla som sa zverejňovať básničky z Kvetov Duše aj na blogu. Každá časť bude obsahovať aspoň deväť básní. Deväť citátov. Pevne verím, že vás táto séria bude baviť a budú sa vám básne páčiť. Okrem Kvetov Duše by som rada niekedy publikovala aj druhú časť Haiku, ale na to je ešte čas. Najprv vám chcem ukázať toto. Som tvorbou týchto minibásní pohltená, takže budem len rada, ak sa o to s vami môžem podeliť. A blog je skvelá cesta.

Tak si užite dnešnú prvú časť. 🙂

Celý článok

Báseň: Život za hradbami

ilustrfoto

Nedá mi dnes nezverejniť jednu báseň, ktorú som písala pre akciu, ktorá sa bude konať v júli. Neplánovala som ju sem dávať, chcela som počkať, ale nedá sa. Strašne by som chcela, aby ste si ju prečítali. Chcem, aby sa dostala von. Je veľmi, veľmi osobná – teda je pre mňa veľmi dôležitá a vzácna. Skôr či neskôr by som takúto báseň určite napísala. A je skvelé, že som dostala príležitosť urobiť to teraz. A myslím, že k tomu ani netreba dlhší komentár. Proste ju cíťte, čítajte, takú, aká je. Lebo presne táto báseň… som ja. A viem, že je dlhá, ale kratšie sa to skrátka nedalo.

Read more

HAIKU I.: Živá

Dobré dopoludnie vám prajem. Už raz som vám tu spomínala, že by som rada zverejnila nejaké to haiku. Úprimne vám poviem, že to je ťažšie ako tvoriť báseň voľným veršom. Ale zároveň je to sranda. Nuž a napadlo mi vytvoriť taký cyklus haiku básní o tom, ako sa cítim. A teraz sa cítim živá. Ak sledujete moje blogy už dlhšie, tak viete, že som sa haiku venovala aj na in-my-black-dreams.blog.cz a aj na elizsilence.blogspot.sk. No a keďže – ako som vravela – je to síce ťažšie, ale je to sranda, tak to nechcem vynechať ani tu. S tým, že to započne taký akoby seriál (hoci nepravidelný) o mojich pocitoch. A ak si nespomínate, tak vám pripomeniem, že haiku vlastne pozostáva z troch veršov s počtom slabík 5 + 7 + 5. A takisto pripomínam, že možno som sa niekde sekla a bude tam iný počet slabík než má byť, ale snažila som sa, aby to bolo čo najlepšie a v konečnom dôsledku sa mi to fakt páči. A páči sa mi to asi najviac hlavne preto, lebo je to pozitívna tvorba. 🙂 Tak si vychutnajte nedeľnú chvíľu poézie.  Read more

Báseň: Decembrová sedmokráska

Už nejaký čas vám tu sľubujem novú báseň. Podľa nej som premenovala svoj YT kanál a veľmi sa mi tento názov páči. Zakladá sa to na skutočnosti. Keď som šla na návštevu 25. decembra, tak sme šli cez náš malý park a pri úzkom chodníčku kvitlo pár sedmokrások. Bola som z toho hotová. A vtedy ma to tak inšpirovalo, že som to jednoducho musela napísať. Nemala som po ruke pero a papier, mobil bol vybitý. A tak som si požičala mamkin a napísala si to do mailu. Je o tom, že aj napriek tomu, že sa snažím byť silná, som zraniteľná a bohužiaľ je tu človek, ktorý ma ustavične láme. Potom mi obviaže pomyselné rany a potom opäť zlomí. A ja mám toho dotyčného človeka rada, že na každé obviazanie rán skočím a verím, že už ma viac nezlomí. No vždy, vždy sa mýlim. Som asi naivná.

Tak nech sa vám páči. 🙂

Decembrová sedmokráska

Som ako sedmokráska v decembri.
Som puknutá mrazom
polámaná a zraniteľná.
Som zašliapnutá a pozerám sa
ako odchádzáš.

Som jednou z venčeka,
ktorý si mi dal v sne.
Bol si to ty.
A ja som bola tvojou
sedmokráskou z decembra.

Mám ťa rada.
Aj keď si mi raz
obtrhal všetky lupienky.
A potom ma zašliapol.
Rozdrvil ma v pästi.

Potom si mi obviazal rany.
A znovu zlomil.

Leto bolo nezabudnuteľné.

Vtedy si bol tým, ktorého potrebujem.

No to sa už skončilo…

A tak teraz som decembrová.
Sedmokráska.