Na čom práve pracujem? Píšem Fialku!

pexels-photo-261510Hlásim sa vám s po plecia ostrihanými vlasmi. Ale o tom už iste viete, spamovala som tým Instagram niekoľko dní… Ale dnes vám chcem porozprávať niečo o tom, čomu sa práve každý deň venujem a čím som totálne pohltená.

Bude sa volať Fialka. Aspoň zatiaľ to tak vyzerá. Je to príbeh o živote tínedžerky z detského domova, ktorá sa snaží nájsť svoju matku. A viac vám nepoviem, myslím, že toto vám zatiaľ stačí.

Pracujem na tom asi ešte len dva týždne, ale venujem sa tomu každý deň, vždy dám aspoň tristo slov (dnes päťsto) a k tomu o tom celý deň uvažujem a plánujem si v hlave, ako to pôjde ďalej, akú scénu tam ešte dám a čo by som chcela pridať. Je to teda síce fikcia, ale je to proste zo života. Plus sú tam prvky z môjho života, ale len minimálne. Len také malé detaily, ktoré nie sú ani v Odtieňoch dúhy. Aspoň myslím.

Čo však môžem povedať, že som stvorila postavu, ktorá je navonok veľká rebelka, tvári sa drsne, no denno-denne na sebe nosí masku. Je mi v niečom podobná, ale je oveľa viac priebojnejšia a viac sebavedomá ako ja. Ale páči sa mi.

Viem, že som predtým na starý blog písala, že som rozpracovala knihu s názvom Strom spomienok, ale keď som si ho po letnej pauze prečítala, nedávalo mi to až taký zmysel a veľmi sa mi to nepáčilo.

Nápad a ani koncept toho príbehu nie je zlý, stále sa mi páči ten nápad a chcem ho zrealizovať no teraz nie. Dala som si pauzu od písania fantasy a podobných vecí. A ten príbeh má istý fantasy prvok. Nechám to teraz len tak, budem sa venovať čisto Fialke, pretože v tom vidím veľmi dobrý príbeh a ak to vyjde, myslím, že by to mohlo stáť za to. Fakt sa mi páči, akým smerom to ide a mám toho plnú hlavu.

Neskutočne sa z toho teším, ako to postupne plynie. Mám rozpracovanú len prvú kapitolu, ale už teraz sa mi to páči. Pochybnosti mám o sebe stále, ale keď sa mi to páči, tak sa na tom dobre pracuje. Som tým fakt pohltená.

Stále síce bojujem s prokrastináciou, ale aspoň som rada, že sa tomu venujem každý deň. Na to, že začínam nový príbeh a že začiatky bývajú pomerne ťažké som fakt nadšená tým, čo vzniká a teším sa na to. 🙂

A myslím, že ak Fialka niekedy vyjde, tak sa máte aj vy na čo tešiť.

 

5 vecí, ktoré potrebuje každý spisovateľ

Dnes som sa opäť inšpirovala obrázkom zo stránky Writers write na Facebooku. Rozhodla som sa písať o piatich veciach, ktoré si myslím, že by mal vedieť či mať každý správny spisovateľ. Nech už je amatérsky, alebo ten, čo knižne publikuje. To je jedno, pre obe skupiny sa tieto veci hodia rovnako.

Schopnosť vyjadrovať sa

Každý spisovateľ by sa mal vedieť aspoň trochu dobre vyjadrovať. To znamená aj ovládať gramatiku. Nehovorím, že ja som dokonalá a nikdy nerobím chyby, ale hanbila by som sa za seba, ak by som mala chybu v každej vete. Chybička sa môže stať každému, ale spisovateľ by mal poznať správne vyjadrovanie a gramatiku. Ak chce niekto písať a nevie gramatiku, existuje tu samozrejme možnosť korekcie, ale myslím, že gramatiku a správne vyjadrovanie by mal ovládať každý, kto píše.

Dobrá fantázia

Na našej fantázii závisí celý príbeh, ktorý podávame čitateľom. Ak by sme nemali dobrú fantáziu, ťažko by sa nám opisovali rôzne scény, prípadne by sa ťažko tvorili rôzne fantasy svety. Fantáziu potrebujeme a preto si myslím, že by to mala byť neoddeliteľná súčasť každého spisovateľa. Proste fantáziu potrebuje každý spisovateľ.

Vášeň

Bez vášne by to nešlo. Ak niekto nemá vášeň, nemôže byť správnym spisovateľom. Vášeň znamená užívať si každú chvíľu pri písaní, milovať písanie. Super je, keď máte nejakú pravidelnosť a píšete každý deň. Ja by som bez písania nemohla žiť a myslím, že tak je to správne. Samozrejme, nie každý má toľko času ako napríklad ja, ale keď už na písanie čas máte, musí vás tá činnosť tešiť a napĺňať.

Písať, písať, písať…

Najdôležitejšie, aby ste boli dobrým spisovateľom je písať, písať a ešte raz písať. Musíte pracovať na svojich dielach a zlepšovať sa. Nič nepomôže viac než cvik. Veľa cviku. Pravidelne, často a hlavne s vášňou. A keď nemáte čo písať, skúste si vyhľadať nejaké nápady. Napríklad pomáha zmienená stránka na Facebooku Writers Write. Keď budete stále písať a pracovať na sebe, tak môžete byť fakt dobrým spisovateľom. Chce to čas a chuť písať. 🙂

Veriť si

Musíte počúvať svoj vnútorný hlas, písať zo srdca. A veriť svojej práci. To je fakt dôležité, podľa mňa. A keď si v nejakej práci neveríte, skúste na nej viac a viac pracovať pokým v tú prácu nebudete veriť a cítiť, že to je dobrá práca. Dôvera v samého seba a v to, čo robíte, je najdôležitejšia vec.

Čo si myslíte vy, čo potrebuje, alebo musí mať správny spisovateľ? 🙂

Čo počúvať pri písaní?

Niekomu pri písaní hudba vyhovuje, inému naopak nie. A zároveň aj záleží na tom, čo práve píšete a v akej pasáži sa nachádzate. Ja mám napríklad hudbu pri písaní celkom rada, no nemôžem si pustiť čokoľvek. Ono sa nedá presne vymedziť, čo pri písaní počúvať, ale chcem vám priniesť moje tipy na dobrú hudbu, ktorá perfektne podnecuje fantáziu a k písaniu sa perfektne hodí. Spomeniem tu niekoľko dobrých interpretov a vy si v tom môžete nájsť niečo, čo vás zaujme a vyskúšať pritom niečo nové. No nie? 🙂

Ako prvého interpreta spomeniem Enyu. Jej piesne mám odmalička rada, keď si ich púšťala mamina pri upratovaní, milovala som to a dodnes jej piesne počúvam. Privodia vám takú príjemnú relaxačnú náladu a môžete sa pri tej hudbe úplne sústrediť na prácu. Najlepšie sa mi písalo s týmito piesňami, keď bol už večer, všade ticho a len mi tíško hrali tieto piesne. Bol to nádherný okamih a vtedy bolo písanie úplne skvelé.

Potom je tu u mňa absolútna klasika a to Brunuhville. Jeho piesne počúvam asi najčastejšie pri písaní. Je to moja osvedčená klasika. Písala som pri tejto hudbe celú novelu Zatratení (ktorú hádam niekedy vydám, ale ešte som sa  nerozhodla či to vydám spolu s ďalšími dvomi novelami, alebo samostatne), ktorú si môžete vy, starší čitatelia mojich blogov, pamätať aj ako Denník Anjela Smrti. A písala som pri tom aj Odtiene dúhy, ale len niektoré pasáže, tie, do ktorých som potrebovala dať viac emócií.

Ďalej môžem vrelo odporúčať skladby skvelého Adriana Von Zieglera. Takisto tvorí úžasnú hudbu, ktorá sa krásne hodí k písaniu. A toto najmä v prípade, že píšete fantasy. Ale je to aj v prípade Brunuhville. Jeho hudbu som počúvala pri písaní Mirrorrie – takisto jedna z noviel, ktorá ešte nie je dokončená, narozdiel od Zatratených.

Výborné sú aj filmové soundtracky. Občas si aj tie pustím a píšem pri tom. Najviac ma zaujala hudba od Two Steps from hell (alebo aspoň si myslím, že sa tak volajú). Tí sú fakt dobrí a skvelo sa pri ich hudbe píše. Takisto najmä čo sa týka fantasy žánru. Ten najlepšie.

A aby sme nezostali len pri písaní prózy, spomeniem aj interpreta, ktorého počúvam pri tvorení básní. Je to Brian Crain a jeho piesne sú proste úžasné. Krásne sa hodia k veršom, ktoré plynú na papier a verše sa hodia k tónom klavíra, ktoré znejú do ticha. A nie len že sa hodia k tomu, keď báseň píšem, ale aj k jej čítaniu. Preto odporúčam moje básne v zbierke čítať pri klavírnych piesniach.

Každopádne, pri písaní môžete počúvať čokoľvek, čo sa vám páči. Ja obľubujem najmä týchto interpretov. A takisto nie každému vyhovuje písať pri hudbe, takže toto nie je na nútenie hudby každému, kto píše, je to len pre tých, ktorí majú hudbu pri písaní radi a chcú skúsiť niečo nové. Ak ste tento prípad, je toto práve pre vás.

Dajte mi do komentárov vedieť vy, akú hudbu počúvate pri písaní (ak nejakú počúvate, samzrejme).

Pekný deň a nech vás neporazí z týchto horúčav. 🙂