Narodeniny, Bibliotéka a osem rokov blogovania

Týždeň som tu nepublikovala žiadny článok. Zo začiatku sa mi ani nechcelo a potom som vlastne ani nemala čas. Rada by som vám ale teraz zhrnula tri veci, ktoré rezonujú mojím životom v posledných troch dňoch. Tri zásadné veci.

Poďme teda od začiatku. Vo štvrtok – ôsmeho novembra – som oslávila osem rokov od začiatku môjho blogovania. Je to neskutočne dlhá doba. Nevyhla som sa nostalgickému spomínaniu na začiatky. Osem rokov. Wow. A za tých osem rokov som sa tak zmenila, že mi to pripadá až neskutočné. Často bývali také chvíle, keď som mala pocit, že blogovanie nemá zmysel, a že sa na to vykašlem. Ale vždy som si uvedomila, že si vlastne ani neviem predstaviť svoj život bez blogovania. Je fakt, že nie vždy mám takú chuť práve písať, ale predstava, že by som aspoň raz za deň nešla na svoju stránku a nepozrela sa, ako to tam vyzerá, alebo že by som neodpovedala na komentáre, mi príde strašne zvláštna, akoby ani nebola z môjho života. Neviem si to jednoducho predstaviť. A tak som šťastná, že stále blogujem, a že ma to stále baví aj napriek občasným krízam. Čitateľnosť nie je bohvieaká, ale neodrádza ma to (samozrejme, že ma to občas štve, ale neodrádza) a to zrejme preto, že viem, že sem aspoň traja-štyria ľudia občas zájdu. A aj to málo ma teší.

Včera som mala narodeniny a zároveň som bola na Bibliotéke – čo je knižný veľtrh. Včerajší deň bol teda jednoducho úžasný. Až na môj menší kiks, ktorý som si ja vyčítala, akoby som spôsobila skazu sveta. S maminou sme doobeda cestovali do Bratislavy a tam sme si užili Bibliotéku. Bolo to proste skvelé. Síce som nikoho veľmi nestretla – iba pani z Elistu si ma pamätala -, ale bola to paráda. Nakúpila som si jedenásť kníh. Teda v skutočnosti ich je ešte o čosi viac, ale jedna kniha je vianočný darček pre babku, druhá bola pre mamku (motivačný zápisník) a dve boli pre deti, pre môjho bratanca a sesternicu. Zvyšok bol môj a natešene som si ho niesla domov. Pobehali sme kopu stánkov a nasávali atmosféru a vôňu kníh. A ešte sme si dali aj kávu.

A čo som si teda odniesla z Bibliotéky?

  1. Paulo Coelho – Cesty (motivačný diár)
  2. Mary Roe – Ako sa netopier Badly stal letovým dispečerom
  3. Mirka Novysedláková – Dovoľ mi všetko
  4. Paulo Coelho – Veronika sa rozhodla zomrieť
  5. Stephen King – O písaní
  6. Sophie de Villenoisy – Veselú samovraždu a šťastný Nový rok!
  7. Tom Hanks – O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch
  8. Mima Sinclairová – Hrnčekové koláče (túto knihu som dostala zadarmo)
  9. Miroslava Varáčková – Spolu to zvládneme
  10. Čistá duša – Metrofília
  11. Zdenka Wenzlová Švábeková – Navždy prekliata

Takže ako vidíte kopa kníh. A zo všetkých sa veľmi teším. Ešte by som rada spomenula, že nie som totálny fanúšik motivačných diárov, ale ten od Coelha ma totálne okúzlil. Tie ilustrácie, nádherné citáty z jeho kníh. Hľadala som totiž diár na rok 2019 a bullet journaling ma už tak celkom nebaví. A nechcela som nič, čo by ma nútilo písať si “veci za ktoré ďakujem” alebo niečo podobné. Nevidím na tom, samozrejme, nič zlé, ale ja som chcela len niečo jednoduchšie. Stačia mi citáty, krásne ilustrácie a kopa miesta na plánovanie a písanie. A to tento diár splňuje.

Keď sme išli späť tak som to trochu domotala. Myslela som si, že vlak nám odchádza o 14:39, ale on odchádzal o 14:32. Žiaľ som si to uvedomila až keď bolo neskoro. Kupovali sme akurát kebab a ja vravím: “Ten vlak ide skôr, ja som sa pomýlila!” Dali nám kebab a bolo už pol. Leteli sme podchodom na nástupište číslo päť. Prišli sme tam – vlak tam stál. Snažili sme sa otvoriť prvé dvere, ktoré tam boli najbližšie a nešlo to. Stískali sme gombík a nič. A zrazu sa vlak pohol a zdrhol nám pred nosom. Ja som sa z toho takmer zložila, pretože som sa z toho obviňovala, že to je moja chyba, že som sprostá a podobne. Skoro som sa tam rozplakala. Prirodzene sa nič také zlé nestalo – o hodinu išiel ďalší spoj. Ale ja som sa na seba tak hnevala, že som si to nevedela odpustiť až kým sme neprišli domov. Priznávam, že som musela pôsobiť ako nejaká hysterka, ale ja keď niečo pokazím tak sa neskutočne obviňujem a nadávam si do najväčších kráv na svete. Taká som ja. 😀 Nič no, tak sme si počkali na ďalší spoj. Ešte sme mali robiť po príchode chlebíčky, ale mamka sa podujala, že to urobí sama, lebo ja som nevládala. boleli ma nohy z toho behu na nástupište a bola som úplne unavená.

Cestou vlakom som sa nejako zregenerovala a keď sme prišli domov, tak sme zistili, že chlebíčky už sú hotové. 🙂 No a tak sme sa dali dokopy, ja som poprezerala všetky knihy, hodila na insta nejaké fotky a potom bola menšia oslava. Alebo skôr len posedenie s rodinou. Keďže sme tu mali návštevu z rodiny tak nás bolo viac. Dostala som krásnu kazetu s čajíkmi a hrnčekom, kvietok v kvetináči a kytičku. Plus krásnu kabelku a balzam na pery. Pripili sme si vínom a ja som potom prestala piť, lebo sa mi začalo ešte viac driemať ako predtým, tak som zostala u radlera a koly, až nakoniec len u čistej vody, ktorú mám najradšej.

Čo si strašne vážim bolo, že mamina aj po tom, ako prišla z práce (to býva väčšinou unavená) piekla pre mňa môj obľúbený zákusok. Marlenku. Veľmi si to vážim. A tá marlenka je tá najlepšia, ktorú som kedy jedla.

Bol to včera skvelý deň a je mi celkom ľúto, že už je preč. Nič iné mi nezostáva, len sa sústrediť na ďalší bod v budúcnosti. Adventné čítanie poézie a potom dúfam moja tretia kniha. Na to sa asi najviac teším, hoci sa i trošku bojím. Aby to skutočne vyšlo.

A to bude zrejme všetko, čo som vám chcela v tomto článku vyrozprávať. Viem, že minulé roky som na narodeniny robila “výkec roka”, ale včera som to ani nestihla a zhodnotenie roka tak či tak urobím pred koncom. Čo viac dodať? Mám už dvadsaťtri a som asi šťastná. Samozrejme, že sú veci, ktoré ma trápia, ale som šťastná, i keď teraz mám takú akúsi zvláštnu náladu. Asi to súvisí s tým, že tak dobrý deň, ako bol včera, už bol a nie je.

Ale veď musím ísť ďalej. Budú ďalšie skvelé dni. Musím to brať tak.

Majte sa krásne.

Zdraví čerstvo dvadsaťtriročná Elizabeth. 🙂

3 thoughts on “Narodeniny, Bibliotéka a osem rokov blogovania

  • Včera nám bolo fajnovo a také veci ako zmeškanie vlaku nie sú vôbec podstatné. Som rada, že som ťa mohla tak potešiť s tou marlenkou. Tak ešte raz prajem všetko najlepšie k narodeninám 😊❤️ a veľa ďalších úspechov v písaní a blogovaní. Nech sa ti darí myslieť stále pozitívne.😘

    Liked by 1 person

  • Č. 4 a 5 poznám, obe z nejakého dôvodu pri “pobyte” v PK. To som vlastne ešte trochu aj čítala.
    No, nič. Sú to zaujímavé diela, rozhodne. 8 rokov blogovania, jo, to je dosť, to si už človek začína pomaly pripadať ako vykopávka 😀 Ja som mala nedávno 11 rokov za sebou a asi sa môžem dať uložiť ako exponát do múzea -_-
    Marlenka vyzerá úžasne *spôsobne si utrie sliny* Nepožičiaš mamku? 😀 Mne moja nič sladké nerobí… aha… to bude tým, že by som fakt nemala. No, tak mlčím.
    Ďalšie skvelé dni rozhodne budú, nevešaj hlavu, že jeden je preč a teš sa na… ja neviem… piatok 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s