Ako mi založenie projektu Podporujme slovenských autorov ovplyvnilo život

Predpokladám, že všetci viete, že vediem projekt Podporujme slovenských autorov. Stalo sa to mojou dôležitou súčasťou. Momentálne som skutočne rada, že som mohla niečo takéto stvoriť. Alebo presnejšie povedané stvoriť takéto niečo tu na Slovensku. Možno už poznáte českú verziu tohto projektu, podľa ktorej som vlastne začala ja tvoriť akúsi slovenskú pobočku. Začala som v decembri 2016.

Založenie tohto projektu pre mňa bol ďalší z impulzívnych nápadov, ktoré mávam. Ale tento sa skutočne vyplatil. Začala som si plánovať, čo všetko tam chcem mať, koho oslovím a ktoré knihy môžem recenzovať. Prvý blog som založila na Bloggeri. Do istého momentu som sa mu venovala naplno, lenže potom sa mi toho nakopilo v osobnom živote toľko, že som nebola akosi schopná normálne pokračovať. Avšak keďže som cítila, že by bola veľká škoda, keby projekt nepokračoval, tak som sa na jeseň opäť pustila do práce.

Založila som nové stránky a vzala k sebe ďalších recenzentov. Začala som byť opäť aktívna a zatiaľ sa toho držím. 🙂 Čo ma však najviac teší je to, že projekt je už na vlastnej doméne.

Ale teraz k tomu, ako mi to vlastne ovplyvnilo život. Než som tento projekt založila, nepoznala som veľa slovenských autorov. Ale verila som, že v nej sú veľmi kvalitné diela. Zakladala som projekt v období, kedy som sa aj ja stala autorkou. Krátko pred tým mi vyšla prvá kniha Slovo je nádych. A keďže som nevedela nájsť projekt, ktorý by pomáhal začínajúcim autorom a veľmi sa mi páčila myšlienka toho českého, tak som do toho šla. S odhodlaním, že budem propagovať slovenskú tvorbu.

Prostredníctvom projektu som mala možnosť prečítať množstvo úžasných kníh. V knižnici som mala najviac zahraničných autorov a minimum tých slovenských. A to sa zmenilo. Čítam oveľa viac zo slovenskej tvorby i keď pravidelne nerecenzujem. Naposledy som prečítala úžasnú knihu Nevyslovené od Kristíny Ježovičovej (dozviete sa o nej čoskoro na PSA-čku). A viem si predstaviť, že mnohé knihy by som azda nikdy neobjavila, keby som nezačala s týmto projektom.

Takisto som spoznala aj mnoho skvelých autorov, s ktorými sa “priatelím” na Facebooku. A je to fajn, pretože som v obraze a zároveň si mám s kým vymieňať spisovateľské zážitky, ak by som to tak mohla nazvať. Je to skvelé, pretože som aspoň v kontakte s tými, ktorí do projektu patria.

A nie je deň bez toho, aby som neodpisovala na maily. 🙂 Bez toho to nejde. Takže niekedy, keď sa vrátim domov z prostredia, kde som na internete nemohla byť, tak už len keď idem po schodoch hore, tak v kabelke mi pípa jedno upozornenie za druhým. 😀 A vždy sa zasmejem, lebo ma to baví. Alebo nezabudnem, keď som prišla do brnenskej nemocnice, kde mám wi-fi a začala som na plný vestibul pípať. 😀 Ale teším sa z toho. Vždy sa z každého nového záujmu o spoluprácu neskutočne teším. Je síce fakt, že niekedy nemám na nič náladu a tak vypínam zvonenie, ale vždy potom všetkým odpíšem. 🙂 Sranda je na tom to, že si v situáciach ako bola v tej nemocnici, pripadám ako nejaká podnikateľka. 😀

Ďalšia vec: na pošte som často varená-pečená. 😀 Rozosielam recenzáky, výhry v súťaži a tak ďalej. A mám aj pomerne veľkú spotrebu bublinkových obálok. Ale vážne si nesťažujem. Aspoň sa môžem ísť prejsť (na poštu to u nás nie je krátka cesta).

Všímam si takisto na sebe – keď prezerám Facebook, alebo surfujem na internete, že “sondujem”. Po nových knihách slovenských autorov. Potom si to zapisujem a takým spôsobom pridávam aj knihy do “Zaujalo nás”.

Často o projekte rozmýšľam a vymýšľam, ako ho posunúť ďalej. Strašne by sa mi páčilo, keby sme mali nejaké reklamné predmety ako “merch” a tak. Ale to je finančne náročné, takže to zatiaľ zostáva len takým mojim snom.

Samozrejme okrem autorov som mohla spoznať ďalších knihomoľov, ktorí recenzujú pre projekt. Je úžasné, že máme medzi nimi tri česky hovoriace redaktorky. Z toho sa fakticky teším.

A… to by bolo asi všetko. 🙂 Vedenie projektu ma skutočne baví a som nesmierne rada, že ľudí to baví tiež, sledujú nás a čítajú. Každopádne robím to nie len pre autorov, ale aj pre čitateľov, aby našli v preplnenom knižnom trhu niečo slovenské, čo je aj dobré. 🙂 A nie len ako komerčne dobré.

Milujem túto “prácu”. A verím, že sa bude projekt ešte viac rozvíjať.

… s láskou Elizabeth


Zdroj obrázku

3 thoughts on “Ako mi založenie projektu Podporujme slovenských autorov ovplyvnilo život

  • Je to dobrá vec, zrejme. Priznávam, ako som ti aj vravela, že ten projekt nesledujem, pretože voči slovenským autorom mám averziu zo školy, ad 1, a ad 2, lezie mi na nervy, ako nikto neovláda pravopis a desím sa čítania knihy, ktorá bude mať v sebe chyby, keďže sú základom pre to, naučiť sa nuansy gramatiky a písania ako takého. Slovenčina je nanič jazyk, vylezieš za hranice a nik ani nevie, čo je to za reč, imho by mala konečne zakapať a nahradiť sa angličtinou, ale to by zas rodoľubi, ktorí zvyčajne ani nevedia, že sa v množnom čísle píše i, skákali 5 metrov. Ach, no nič. Suppa, že ťa to napĺňa, to je dôležité 🙂

    Liked by 1 person

    • Ja teda osobne považujem slovenčinu za nádherný jazyk, hoci máš pravdu, že za hranicami nepomôže. Avšak chyby robíme všetci – mne slovenčina vždy šla a i tak sa sem-tam u mňa nejaká tá chybička nájde. Mimo to, nemusíme byť dokonalí na to, aby sme mohli písať – je dôležité vedieť základy, ale ak text nie je chybami preplnený, tak sa to ešte dá akceptovať. 🙂

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s