Báseň: Tisíckrát

Čas na nedeľnú chvíľu poézie. Viem, že básne tu asi nik veľmi nečíta, ale ja ju jednoducho musím zverejniť. Je súčasťou cyklu Kvety Duše, akurát je trochu dlhšia ako zvyšok básní. Ale len o niečo. Už v minulom článku som spomínala, že písanie básní mi ide oveľa viac ako písanie prózy. Moje dni pozostávajú z kreslenia a písania poézie. Ale zatiaľ si nesťažujem i keď by som sa mohla trošku viac venovať aj tej próze. Avšak verím, že aj na to príde rad.

Mimo to – v básnickej súťaži sa mi nezadarilo, ale to nevadí. Ja si myslím, že moja poézia je dobrá. Predovšetkým je moja. Ak viete, čo tým myslím. Ak by ste mali záujem, tak vám sem môžem postupne dávať básne, ktoré som do tejto súťaže napísala. Predpokladám však, že záujem nebude veľký (možno žiadny, ale to je vaša škoda a nie moja 😀 ), ale i tak sem tie básničky po jednom dám. No a použijem ich aj v Kvetoch duše, však je škoda, aby zostali nepublikované. 🙂 Ale teraz už k dnešnej básní. Tisíckrát je pre mňa veľmi silná a osobná. A musíte si ju prečítať. Dajte mi potom vedieť, ako sa vám páčila. 🙂


Tisíckrát

Už tisíckrát som umrela,
zatvorila oči brániace sa slzám
s myšlienkou, že sa opäť narodím.

Už tisíckrát som umrela
so spadnutou hviezdou v dlaniach
veriac, že s ňou vzlietnem
a budem sa prechádzať
po Mliečnej dráhe.

Už tisíckrát som umrela
s pohľadom upretým na lunu
rozmazanú slzami.

Už tisíckrát som umrela
hľadajúc tvoj utopený cit,
dúfajúc, že ho raz objavím.

Tisíckrát som umrela,
ale vždy,
vždy sa pri svitaní narodím.


Fotografia: Bess Hamiti z Pexels

4 thoughts on “Báseň: Tisíckrát

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s