10 spisovateľských problémov

Konečne som sa rozhodla pustiť do článku, ktorý mám v konceptoch už od augusta. Poviem vám niečo o problémoch spisovateľov. A je úplne jedno, či ste profesionál, alebo amatér. Ja osobne sa riadim podľa tohto citátu:

A profesional writer is an amateur who didn´t quit. (Richard Bach)

Ale písaniu sa venujem už neskutočne dlho a s tým súvisia aj nejaké tie problémy, ktoré z času na čas vedia poriadne nasrdiť.

  1. Napíš knihu o…

Toto je niečo, čo moc nemám rada. Povedzte mi, prečo by som mala písať to, čo mi kto povie? Respektíve, nechcem byť hnusná, to, čo dotyčný chce, si vždy vypočujem, ale šanca, že splním jeho želanie je väčšinou nulová. To nefunguje tak, že si niekto povie, aký príbeh mám písať a ja to splním ako objednávku v pizzerii. 😀

2. Keby nám niekto prezeral históriu v prehliadači…

To by bolo zaujímavé – ktovie či by mnoho z nás neskončilo za mrežami za podozrenie z vraždy. 😀 Pretože keď píšeme, potrebujeme si často hľadať nejaké veci. Napríklad ja som hľadala, či sa dá nožnicami zabiť človeka – čo súviselo s knihou Na krídlach noci. A to som normálne mierumilovný človek, ale musela som si to nájsť, aby som nenapísala hlúposť.

3. Prokrastinácia

Vážne, prokrastinácia je vedľa tvorivej krízy neskutočná potvora. Taký ten pocit, že si hovoríte, že by ste mali písať, ale neviete sa k tomu absolútne dokopať a začnete radšej robiť tisíc iných vecí len nie písať. Moja prokrastinácia je aktuálne kreslenie. Čo je dosť na prd, pretože chcem robiť obe veci.

4. Tvorivá kríza

Pozerám do wordu, kurzor bliká a v hlave prázdno. A tak vlastne neviem normálne existovať, pretože mám stále v hlave prázdno. Na stole otvorený zápisník, pero, no nápady nikde. Keď to trvá dlho, tak mám chuť sa niekedy aj rozplakať.

5. Prepisovanie a editovanie

Pohroma. Nie, vážne – upravovanie je v konečnom dôsledku dobré a treba to spraviť, ale nemám to rada. Keď som pred pár rokmi opravovala Denník anjela smrti na knihu, tak to bola jedna katastrofa. Ten pocit: “Vážne som toto napísala?”Ehm, bolo to zlé, ale teraz si myslím, že tá kniha je dobrá (tak dúfam, že to nie je len môj dojem z vlastnej práce, ale že sa bude páčiť aj vám).

6. Jedna práca nestačí

Aktuálne mám rozpísané štyri knihy. A je niekedy strašné, keď zrazu dostanem taký úžasný nápad na knihu, ale uvedomím si, že mám rozpísané ďalšie štyri, takže by som mohla dopísať aspoň jednu a potom začať s niečím novým. Ale nie, to by sa nedalo. Akonáhle už spisujem nápad, tak je mi jasné, že to začnem písať. Ako to dopadne, to sama netuším. Netuším, či sa mi to podarí dopísať, alebo sa pridá k tým ostatným nedokončeným.

7. Vysvetľovanie o čom kniha je

Nápady a rozpísané príbehy sú v hlave úžasné. Ale keď mám niekomu opísať o čom je nová kniha, na ktorej práve pracujem. Je to… eh. Divné. Vyzerá to asi nejako takto: “No… ehm… Je to o dievčati, ktoré… je… má taký problém a…” Jednoducho sa neviem vykoktať. A už keď sa mi podarí príbeh opísať, tak mám pocit, akoby som porozprávala len akési nezrozumiteľné útržky, ktoré nezapadajú do ničoho. Ale keď v mojej hlave to je také úžasné!

8. Vyrušovanie

Absolútne neznášam, keď ma pri písaní niekto vyrušuje. Bohužiaľ v mojej rodine je málo ľudí, ktorí si uvedomujú, že sa potrebujem sústrediť. Vlastne… je len jeden – mamina. Zvyšok akosi nechce pochopiť. Takže je bežné, že ľudia odo mňa potrebujú niečo akurát vtedy, keď som v plnom nasadení v príbehu, ktorý ma fakt baví písať. Nestalo sa to raz, keď mi ušla myšlienka a potom som nevedela, ako mám pokračovať. Alebo úplne bežné je u nás na dedine, že vo chvíli absolútneho sústredenia začne niekto píliť drevo, alebo s niečím búchať. Normálka.

9. Nápady

Nemôžeme si vybrať, kedy a kde dostaneme nápad. Takže sa stáva, že chodia v tom najnevhodnejšom čase. Napríklad, keď sa snažíme zaspať. Alebo keď sedíme na toalete. 😀 Veľmi dobre poznám behy po zápisník, alebo mobil. Alebo hľadanie pera v kabelke, keď už zápisník nájdem. A keď ten nápad vyfučí, tak ma ide od nervu roztrhnúť.

10. Pochybnosti o svojej tvorbe

To zažívame asi všetci “tvorivci”. Keď máte pocit, že vaša tvorba nemá absolútne žiadny zmysel, alebo máte pocit, že je to kravina. A potom prepisujete a prepisujete. Ale nakoniec tento pocit ide do úzadia a väčšinou zase veríme, že je to predsa len aspoň trochu dobré. Teda u mňa to tak býva. Tieto obdobia sa neustále striedajú.

Nuž, aj napriek týmto problémom písanie stále milujem a hoci sa mu nevenujem teraz tak, ako by som chcela (ešte stále sa neviem dostať do svojho obvyklého režimu), tak to mám stále rada. Momentálne jednoducho kreslím a píšem po večeroch poéziu. Zatiaľ aspoň to a dúfam, že sa k písaniu novej knihy čoskoro dostanem naplno.

podpis

 

Zdroj obrázku

7 thoughts on “10 spisovateľských problémov

  • To je super, pobavila jsem se. 🙂 😀 Já si teda občas vyhledávám podobně morbidní věci a to ani knihu nepíšu. Občas mě zajímají fakt divné věci. 😀 Jinak tvořivost je super, já si píšu poezii zatím v podstatě pro sebe, ještě jsem ji nikam nesdílela. Napsat knížku by bylo určitě fajn, ale bojím se, že na něco takového nemám trpělivost. Vymyslet příběh a pak se držet té linie, to obdivuju. 🙂

    M.

    Liked by 1 person

  • Ano, ano, sedí… po jistých chatech s betačtenářem jsem jen čekala, kdy mi na dveře zabuší policie, co jsme všechno probrali za zločiny 🙂
    A rozepisovat víc jak jednu věc jsem si přísně zakázala, protože z myšlenek rozepsaných a opuštěných kvůli novým nápadům bych mihla poskládat hotové Nedokončené příběhy.
    (Takže teď to nedělám s literární tvorbou, ale… se vším možným jiným. Ve stole mám zápisník k příběhům a další sešit na profily hlavních postav a profesní slovníček (z jedné strany anglický, z druhé německý) a receptář a sešit na odborné výpisky ze článků, které mě zaujmou, a dva zpěvníky s převážně totožným obsahem, protože ten druhý jsem rozepsala v domnění, že jsem ten první ztratila…)

    Like

  • Pochybujem o svojej tvorbe. Na svojom editovaní sa bavím a svoje prehrešky si ukladám. Najnovší je “prešla prsom po skeneri” a neskutočne ma to rozosmialo.

    Fajn článok. ale druhý bod som už niekde videl 😀 ale súhlasím s ním. Plus Google si myslí, že budem mať bábätko. To pramení z toho, že furt hľadám mená postavám. Tak všade mám reklami na kočíky a plienky. To mi dosť vadí.

    Náapady na ďalšie príbehy sú úžasné. Akurát ma hnevajú, lebo sa chcem súbežne venovať jednému. Ale na druhú stranu. Možno by to dopadlo okay, keby sa venujem viacerím naraz. A skôr by som dopísal jeden – lebo by som prokrastinoval písaním niečo iného. 🙂

    Super článok. Asi sa inšpirujem a dám dokopy niečo podobné. Alebo aj nie, lebo mám dosť vecí na srdiečku.

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s