Lepšie neskôr, ako nikdy – už nie som študentka

Dnes som mala byť druhý deň v škole. Mala. Ale nie som. Popravde neviem, prečo som bola taká sprostá a nepremyslela si svoj impulzívny nápad. Skrátka som dala na to, že “však tie impulzívne nápady bývajú tie najlepšie”, ale keď som v sobotu večer “depkárila”, pretože som sa všetkého začala strašne báť, tak mi dochádzalo, že… Tudy cesta nevede.

Na rovinu, bez servítok: vykašlala som sa na školu. Nenastúpila som, vrátila som učebnice a navždy za tým zavrela dvere.

Čo viac k tomu dodať? Majte sa pekne. 

Nie, robím si srandu. 🙂 Časy, keď moje články pozostávali z desiatich viet, sú za mnou.

Totiž v pondelok som sa rozprávala s maminou. Bola som v značne negatívnej nálade a ona si toho pochopiteľne všimla. Vie mi hľadieť do duše. Nadhodila, že chce prísť v utorok skôr domov, aby ma stihla pre šťastie prežehnať. A ja som začala rozprávať, že sa strašne bojím, že som sprostá, lebo som si to nepremyslela a hnala sa za tým s nadšením, že aký by to bol zaujímavý život. Vydesilo ma to všetko, čo by som mala podstúpiť. Vraj chodiť na prax do Smrdák či Piešťan. Ako sa tam mám preboha dostať? Nemôžem cestovať na neznáme miesta. Navyše by som sa ani nemala ako dostať domov po každom vyučovaní. To je do pol ôsmej a mne ide autobus až o štvrť na jedenásť. V noci. Začal na mňa doliehať stres a neskutočne mi to pripomenulo časy na prvej strednej. Kopa stresových situácii, kopa nových rán na zápästí.

A ja nechcem riskovať, že sa z takéhoto dobrého psychického stavu, v akom sa práve nachádzam, dostanem zase na dno. Na dne som strávila niekoľko rokov vkuse a nechcem sa tam vrátiť. Chcem byť na povrchu.

Čakala som, že ľudí okolo seba sklamem. Pretože istým spôsobom som im chcela zapchať ústa, pretože mi stále hovorili, že som mala ísť na výšku. No nikoho som tým nesklamala, napokon všetci súhlasili, že ak by som sa mala vrátiť do depresií, tak sa mám na to radšej vykašľať. Doteraz do mňa rýpal len jeden človek, že prečo som to zrušila. Ale nijako som si to nepripúšťala, napokon, cítim, že som urobila správne a spadol mi obrovský balvan zo srdca.

Najviac som sa bála reakcie rodičov, no obaja mi v tomto veľmi pomohli. Obaja tvrdili, že som urobila správne. Som im vďačná, za to, že ma podporili i keď som tam chcela ísť a aj keď som si to rozmyslela.

Najviac sa mi páčilo, čo povedal tatko: “Kašli na to. Proste píš knihy a rob to, čo ťa baví.”

Došlo mi, že som spokojná so svojím životom práve takto, ako je. Píšem, robím projekt, venujem sa dobrovoľníctvu, sem-tam si zájdem na kávičku do Skalice, alebo do Senice za Sonyou. A chcem, aby to takto zostalo.

Takto, presne takto som šťastná.

A na inom mi teraz nezáleží.

Samozrejme som sa nevyhla neskutočnému nadávaniu na samu seba, že som o tom nerozmýšľala skôr. Že som dala na impulzívny nápad. Že neviem čo chcem. Teda… už viem. Ale vtedy som nevedela. Ale to ma už prešlo. Prestala som sa tým zaoberať.

Aspoň môžem byť na seba hrdá, že som zvládla talentové skúšky. 😀 A že keby chcem, tak dám 24 sed-ľahov. 🙂

Aby to nebolo len o tom istom – včera som bola práve v Senici, stretla som sa opäť so Sonyou, dobre sme pokecali, mám v zbierke nový kelímok od kávy. 😀 Musím si tuším urobiť nejakú vitrínku na tieto hrnčeky. 😀 Bolo super.

A to je asi všetko, čo som vám chcela dnes napísať. Rozmýšľala som, že predchádzajúci článok zmažem, ale nakoniec tak neurobím. Nech si neskôr pripomeniem, že som sa rozhodla správne. 🙂  A lepšie, že som si to uvedomila neskôr, ako nikdy a iba by som trpela.

Pekný deň vám želám.

podpis

4 thoughts on “Lepšie neskôr, ako nikdy – už nie som študentka

  1. Ospravedlňujem sa, ale celú dobu, ako som čítala článok, som premýšľala, či sa v jeho nadpise ozaj píše čiarka 😀 Ale keďže neviem, nebudem kibicovať, len mi to zišlo na um 😀 Nuž, povedala som ti, čo si o tom myslím, IMHO to bude dobré a… a čo, nejak bude 😀 Kiež je to správne rozhodnutie, amen:)

    Liked by 1 person

  2. Dobre si spravila, že si to utla ešte na začiatku. A keď mám napísať pravdu, myslím si, že spolužiaci tiež neboli ti pravi-orechoví… Takže ako ti povedal tatko, píš, čítaj, kresli a venuj sa blogu a projektu. To si ty.

    Liked by 1 person

  3. Domi, Ty najlepšie vieš, čo ťa robí šťastnou, čo máš rada, čo ťa baví. Je super, že si sa takto rozhodla a nepokračovala v tom, čo by ťa nenapĺňalo 🙂

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s