#KvetyDuše I.

Rozhodla som sa zverejňovať básničky z Kvetov Duše aj na blogu. Každá časť bude obsahovať aspoň deväť básní. Deväť citátov. Pevne verím, že vás táto séria bude baviť a budú sa vám básne páčiť. Okrem Kvetov Duše by som rada niekedy publikovala aj druhú časť Haiku, ale na to je ešte čas. Najprv vám chcem ukázať toto. Som tvorbou týchto minibásní pohltená, takže budem len rada, ak sa o to s vami môžem podeliť. A blog je skvelá cesta.

Tak si užite dnešnú prvú časť. 🙂


Keď ti horí za pätami,
musíš otvoriť dvere niekam ďalej.
Možno je za nimi priepasť.
Možno záhrada.

::: ::: ::: :::

Roztiahla som krídla.
Hoci lietať nemôžem.
Stala som sa motýľom,
ktorý celé tie roky
poletoval v mojom vnútri
a hľadal cestu von bludiskom.

::: ::: ::: :::

Kedysi
som sa chcela dostať z bludiska života.
Všade bola len bolesť.
Nikde žiadny zmysel.
Steny bludiska popísané
úzkosťou.

Dnes
po nich kreslím
dúhové kvety, aby ma
sprevádzali aj cez prekážky
a
boli znamením,
že som sa nevzdala.

::: ::: ::: :::

Ranné slnko
pošteklilo moje zjazvené predlaktia.
Biele pripomienky boja,
ktorý som
(asi)
vyhrala.

::: ::: ::: :::

Možno to ani netušíš,
ale oči sú krídla.
Sloboda.
A tie moje sú…
pokazené.
Takže možno
nikdy
nevzlietnem.

::: ::: ::: :::

Sedím na lavičke pod stromami
vôkol jemne šumí mesto.
V ruke zvieram teplú kávu.
Vdýchnem
život.
Presne taký, aký je.
Ako vôňa kávy,
krásny.
Ako búrka,
krutý.
A presne to ma
fascinuje.

::: ::: ::: :::

Milujem oblohu.
Je to jediná „vec“,
ktorú dokážem vidieť
v plnej kráse.
A ktorá sa nenahnevá,
keď ju nepozdravím.

::: ::: ::: :::

Občas sa túžim zakryť
do deky upletenej zo slov,
ktoré presne vyjadria, čo cítim,
keď sa na teba pozerám.
A možno potom
by som dokázala otvoriť ústa
a povedať to nahlas.

#ockovi

::: ::: ::: :::

Umierala som vo vnútri.
Kričala som o pomoc
so zavretými ústami.
Plakala som bez sĺz.
Sedela hodiny v kúte
s rankami na zápästiach.

A potom

zrazu vyšlo slnko.
A ja som sa k nemu natiahla,
nechala rozkvitnúť zápästia,
a otvorila vnútro svetlu.

Občas slnko zájde,
lupienky mojej duše sa polámu.

Ale ja sa nevzdám.
Vždy sa zahojím.

A ty,
milý čitateľ,
tiež.

One comment

  1. Je to nádherné, veľmi sa mi to páči. Kto ťa pozná, nájde ťa v každom citáte. Naozaj sú to kvietky Tvojej duše💗 Pokračuj, je to krásne.💐

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.