O všetkom.

Ahojte, prajem krásny piatok. 🙂 Vravela som si, že už tu dlho nebol článok výkecového typu. Teda tým myslím občasník. Leto úraduje naplno, pretože prokrastinácia jasne prebrala štafetu po produktívnej jari. Ale zas nemôžem povedať, že by som nerobila absolútne nič. Venujem sa (ako-tak) projektu – najmä vo forme súťaží na Fejsbúku. A tiež blogu, hoci tiež to nie je tak časté. Takže lepšie ako nič.

Včera bol skvelý deň. Nie len, že som sa bez ujmy na psychickom i fyzickom zdraví dopravila do Senice (sama!), ale som sa aj stretla s veľmi fajn blogerkou a cosplayerkou Sonyou Merchier. Ten čas, ktorý sme spolu strávili bol super, dobre sme pokecali, zasmiali sa, dali si fantastickú kávu a zmrzlinu. Už som tu písala, že nemám veľa priateľov. Teda… okrem tých virtuálnych tu pri sebe nemám nikoho. Jednu kamarátku na baterky (o tom by som vám vedela písať veľmi dlho – možno to niekedy spíšem do článku o priateľstvách) a okrem toho nemám nikoho. Takže včerajšie stretnutie so skvelou kamarátkou mi len prospelo a ani sa mi nechcelo ísť domov. 😀 Veľmi sa teším na ďalšie stretnutie.

Okrem toho som sa trochu viac začala venovať poézii. Mám zatiaľ niekoľko krátkych básní zhrnutých pod názvom Kvety Duše. Možno to bude len môj internetový experiment, možno z toho raz vznikne zbierka – ktovie. Tak či onak, sa mi to veľmi páči a baví ma to. Ak by z toho raz vznikla kniha, bolo by to skvelé, ale zatiaľ to nechávam v internetových vodách. Budem postovať tieto básničky na svoj nový twitter (ten starý som zmazala) a aj na FB. A vlastne aj na Instagram. Všetko to nájdete pod hashtagom #KvetyDuše.

Stále je u nás starká a ja som za to rada, pretože sa mám s kým aspoň viac porozprávať. Nuž, keď nastane ten deň a bude musieť ísť preč, tak neviem ako to zvládnem, keď som si na ňu teraz tak zvykla… Ale nejako to zvládnuť musím.

No a objednala som si selfie tyč. 😀 Našla som to na jednej stránke, keď som si vyberala nabíjací kábel do telefónu a tak som k tomu prihodila aj tyč s tým že “Uvidíme, čo to je za zázrak…” Zatiaľ je to celkom fajn. Prekvapivo. Myslela som si, že to bude riadna kravina, ale zíde sa.

Takže okrem písania poézie veľmi nepíšem (myslím tým prózu). Čoskoro sa mám ozvať vydavateľstvu, kam som posielala Medzi Riadkami. Trochu sa toho bojím. Trochu dosť. Čo na to povedia, či ma s tým nepošlú do Ritkaloviec. Či to nebudem musieť celé prekopať… Bojím sa, no.

Dneska je to s tými vydavateľstvami akosi na draka. Tamtí neprijímajú, hentí prijímajú len na náklady autorov… Ale tak snažím sa myslieť pozitívne a veriť, že mi to vezmú. Aspoň niekde… 😀

Nuž a zistila som, že sa mi oveľa viac oplatí si knihy kúpiť normálne v kamennom kníhkupectve ako na internete. K tomu som si založila vernostnú kartičku do Panta Rhei v Skalici, takže je to paráda. A aj ma to tak nejako viacej bavilo – nakupovať knihy v kamennom obchode. 😀

To mi pripomína, že chystám článok o básnickej zbierke Mlieko a med od Rupi Kaur. Myslím, že to väčšina z vás pozná. Ja som dlho odolávala tomuto boomu, ale potom, keď prišiel slovenský preklad (zvažovala som kúpu v originále, ale obávam sa, že moja angličtina nie je až taká dobrá), tak som sa rozhodla to skúsiť. A som ňou doslova unesená. Ale viac vám nebudem prezrádzať.

Okrem toho by bolo fajn, keby som dopísala a publikovala druhú časť článku Čo sa skrýva za vydaním knihy. Hm, snáď čoskoro.

Druhého júla mám ísť ku psychologičke. A mám pocit, že tam ani nemám dôvod ísť. Mala som ísť trinásteho, ale zrušila som to. Pripadá mi to divné. Štyri mesiace som sa tam snažila objednať a teraz, keď k nej mám možnosť chodiť, tak ma to tam neláka, lebo som relatívne v pohode.

Ďalší zákon schválnosti.

Ako sa máte vy, milí čitatelia?

6 comments

  1. Budem ťa vrúcne očakávať na ďalšom randez-vous :3 🙂 😀 Tá selfie tyčka bola strhujúca, fakt by som to používala na obranu, to mi pripadá ako racionálnejšie využitie, ale niečo bude aj na tom, že ľudia majú proste prikrátke ruky 😀
    S psychologičkou a nedostatkom potreby tam ísť mi to pripadá suppa. Teda to, že si v pohode. Aaa, držím palce, nech to tak pokračuje i naďalej!

    Liked by 1 person

  2. Ten článek o přátelstvích a o kamarádce na baterky bych si ráda přečetla, kdybys někdy něco takového napsala. Stejně tak tvé dojmy z Rupi Kaur. Já si totiž stále nejsem jistá, co si o její tvorbě myslet. (Každopádně, listovala jsem českým překladem, a byla překvapená tím, jak čitelný je – čekala jsem, že to bude hrůza, ale nebyla. Tak doufám, že slovenský překlad se také podařil.)
    Kvety Duše se mi líbí, je to super nápad a budu se na ně těšit. A stejně tak děkuji za článek Čo sa skrýva za vydaním knihy. Začínám bojovat za vydání básnické sbírky. Vlastně až když jsem viděla, že jsi vydala Slovo je nádych, napadlo mě, že je to vlastně reálné, v dnešní době si vydat sbírku poezie.
    Moc ráda čtu tvoje články, i když je většinou nekomentuji (protože k nim obvykle nemám co dodat).

    Liked by 1 person

  3. To je super, že necítiš potrebu ísť k psychologičke. Ale nepreobjednávala by som sa znovu. Návšteva psychologičky nemusí byť len negatívne naladená, môžeš sa s ňou podeliť aj o to pozitívne, čo zažívaš😄. A teší ma tiež, že ti vyšlo stretnutie s kamoškou v Senici. Dúfam, že ich bude viac 😁. A vyfotíš sa so mnou?(selfi tyčkou) Inak tiež mi to prišlo ako teleskopka.

    Liked by 1 person

  4. Stretnutie s kamarátkou muselo byť super, určite to zdvihne človeku náladu 🙂 Držím palce s vydavateľstvami a teším sa aj na článok ohľadom vydávania kníh 🙂

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.