Keď si ma kniha Dievča, ktoré čítalo v metre, vybrala

Krásny utorok želám. Dnes som tu s netradičným článkom. Povedala som si, že recenzie písať nebudem, nie som v tom bohvieako dobrá. Ale nedávno som na projekt Podporujme slovenských autorov napísala článok o knihe Mračná Urdisu. Nebrala som to ako recenziu. Skôr článok, ktorý obsahuje môj osobný názor. Zistila som, že sa mnohým ľuďom ten článok páčil a odsúhlasili mi pokračovanie v takomto štýle. A ja som si vravela: “Prečo to neskúsiť aj na Mozaike Ticha?”

Nuž, preto sa dnes s vami podelím o moje pocity z knihy Dievča, ktoré čítalo v metre od Christine Féret-Fleury. Včera som bola navštíviť moje obľúbené mesto – Skalicu a zašla som si aj do Panta Rhei. Šla som tam s jasným cieľom: kúpiť si Mlieko a med a Psiu cestu. Plus som si ešte dovolila kúpiť jednu knihu, ktorá ma tam zaujme. OK. Vyviezla som sa eskalátorom na prvé poschodie obchodného centra a ocitla sa hneď pred Panta Rhei. Okamžite som našla obe zmieňované knihy a potom zbadala ešte Jojo Moyesovú a jej Predtým, ako som ťa poznala. A potom som zbadala malú, červenú knižôčku. Krásna obálka, čítanie, knihy. Prečítala som si anotáciu a okamžite som pocítila, že to musí byť dobrá kniha. Ale… porušila by som svoj osobný sľub. V náručí som stískala tri vybrané knihy a… to mi malo stačiť. Zamierila som k pokladni. Urobila som dva kroky a znovu som sa na knižku položenú medzi ďalšími príbehmi, otočila. Volala ma k sebe. Volala ma svojím názvom, obálkou. Akoby kričala: “Budem sa ti páčiť, vezmi ma! Som tvoj osud!”

A tak som si ju vzala a bez ďalšieho váhania odkráčala k pokladni, aby som si svoje poklady zaplatila.

Začítala som sa do nej už v autobuse cestou domov. Hneď sa mi zapáčila. Po pár stránkach. Autorka má krásny, poetický štýl, ktorý je trochu viac popisný, než by som normálne zniesla, ale ako som ju čítala ďalej a ďalej, tak som zistila, že si to tento príbeh vyžadoval. Pridávalo to tomu čaro.

Juliette sa každý deň vezie metrom po trase číslo šesť. Najradšej zo všetkého pozoruje tých, čo okolo nej čítajú. Starú dámu, zberateľa vzácnych vydaní, mladé dievča, ktoré sa okolo strany dvestoštyridsaťsedem vždy rozplače. Zvedavo a s nehou na nich hľadí, akoby ich čítanie, ich vášne, ich rôznorodé životy mohli tomu jej dodať trocha farby. To všetko až do dňa, keď sa rozhodne vystúpiť o dve stanice skôr a ísť do práce pešo po neznámej ulici. Jediný krok mimo – a celý jej život sa zmení.

Ako tak čítam, zisťujem, že už ma celkom nebavia YA knihy. Akože áno, bavia, ale veľmi, veľmi si dávam pozor na to, akú si vyberám. Pretože väčšinou sa tam stretávam s hrdinkami, ktoré mi idú na nervy. Takisto absolútne nemám chuť na fantasy. A keďže toto je spoločenský román, prišlo mi to vhod.

Obálka je nádherná – nie len, že je červená (čo je moja obľúbená farba), ale aj krásne graficky spracovaná.

20180612_131743-1

Ako vravím, včera som ju začala čítať. Dnes dopoludnia som ju dočítala. Večer som musela prestať ani nie kvôli tomu, že už nebolo dobré svetlo, ale preto, lebo… som si ju chcela šetriť. Ale ona mi to nechcela dovoliť. A tak som ju dnes prosto dočítala.

Je to nádherný a originálny príbeh. Je taký tajomný, poetický a zároveň zasadený do súčasnosti, i keď pri čítaní som mala pocit, akoby bol z iného obdobia. Avšak to nevidím ako negatívum, pretože sa mi to strašne páčilo. Pripadala som si, akoby to bol príbeh, ktorý sa predáva z generácie na generáciu. Bolo to čarovné. Naplnené vôňou kníh, krásnymi slovami, na ktorých autorka nechala kučierky poetickosti.

A viem, že poetickosť tu spomínam už tisíci raz, ale nedá mi to.

Okrem krásne podaného príbehu, ktorý vás okamžite vtiahne, kniha obsahuje úžasné myšlienky. Niekoľkokrát som knihu položila na kolená a zauvažovala nad tým, čo som práve prečítala. Užívala som si každé slovo. Každú vetu, každý nádych hlavnej postavy.

Možnože kniha nie je pre každého, ale pokiaľ máte radi knihy a taký poetický nádych príbehov, tak som si istá, že ju oceníte tak, ako ja.

Nehľadajte v knihe akciu alebo romantiku. Sústreďte sa len na ten dej. Možno práve pre toto nie je kniha pre každého čitateľa, ale ak ste skutočný čitateľ, tak sa vám kniha bude páčiť. Sama neviem, ako presne definovať skutočného čitateľa, ale chcem vám povedať, aby ste sa na knihu nedívali ako na všetky ostatné knihy. Nič v nej nehľadajte a uvidíte, že nakoniec v nej niečo predsa len nájdete. Ale nebude to nič z toho, čo môžete nájsť v iných knihách.

Verím tomu, že aj knihy si môžu vyberať svojich čitateľov. A aj keď sa to stáva málokedy, táto si ma určite vybrala. Bol to osud. Alebo náhoda. To je jedno, čo to bolo.

Proste si ma vybrala. A ja ju stále neviem dostať z mysle.

Je to novinka – vyšla 1. 6., takže som nenašla žiadne iné recenzie. Asi som prvá. 😀 Aj keď toto nie je priamo recenzia. Len článok o tom, ako sa mi kniha páčila, a ako si ma vybrala.

Počuli ste už o tejto knižke? Zaujala vás?

Majte krásny deň.

One thought on “Keď si ma kniha Dievča, ktoré čítalo v metre, vybrala

  1. Veľmi milý článok, určite pokračuj v tomto štýle recenziíí:)

    O knihe som ešte doteraz nepočula, ale Tvoja recenzia ma nabudila, takže hádam sa k tomuto príbehu raz dostanem:)

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s