Báseň: Znovu

Dnes som napísala novú báseň a rada by som sa o ňu s vami podelila. Je zas večer, tak mi je trošku smutno, no. A tak je najlepšie vtedy písať. Mám z nej trošku zmiešané pocity. Páči sa mi, ale je akási zvláštna. Možno je to ale dobre. Snáď sa vám bude páčiť. 

Znovu

Znovu sa zvečerieva.

Znovu sa v mojej duši motá samota.

Znovu som spletená

do klbka vlákien obáv.

Znovu myslím na leto.

Znovu prestávam popierať realitu.

Znovu stojím pred zrkadlom

a

znovu chcem roztrhať ilúziu svojho tela.

Znovu sa snažím zavrieť oči pred pravdou.

Znovu zisťujem, že neujdem

pred ňou, pred svetom, pred sebou.

Znovu píšem verše,

znovu ich čítam

a

znovu mi nedávajú zmysel.

Znovu sa zamotám do slov.

Znovu počúvam kvapky dažďa.

A

znovu sa snažím zabudnúť

na nenávisť k sebe.

Znovu zhasínam lampu

keď deň opäť umiera.

Znovu, a znovu, a znovu…

som polapená v nekonečnom kolobehu.

A

znovu sa v ňom strácam.

 

5 thoughts on “Báseň: Znovu

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s