Proste o všetkom…

pexels-photo-295826Tak vás zdravím po týždni. Rozhodla som sa porozprávať vám o všetkom, čo sa teraz v mojom živote deje a dialo.

Najprv to najpodstatnejšie. Odtiene dúhy sú od včera v predpredaji. Do 15. 11. si ich môžete kúpiť za skvelú cenu a ak si na stránkach vydavateľstva Art Floyd kúpite aj moju prvotinu Slovo je nádych, tak na ňu získate zľavu 10 %. Čo je podľa mňa skvelé. Každopádne do menu vám hodím hlavné odkazy na kúpu knižky. Som strašne potešená, pretože neubehol ani rok a ja už budem mať čoskoro v rukách svoju druhú knihu, druhé knižné dieťa. Tento rok bol istým spôsobom pre mňa prelomovým a myslím, že vydanie OD bude len krásne dotvárať tú pozitívnu energiu tohto roka. Už sa nemôžem dočkať chvíle, keď sa kniha dostane k vám a vy dostanete cez písmená a slová kúsok mojej dúhovej duše. Nebudem tvrdiť, že sa nebojím, ako tú knihu budú ľudia vnímať. Som pripravená na to, že to ľudia nebudú vedieť pochopiť a budú si myslieť, že sa snažím získať niečo na svojom hendikepe a tak. Som na to pripravená, no malilinko sa bojím. Ale verím, že sa bude na druhú stranu ľuďom páčiť a že v nej nájdu to posolstvo, ktoré som do nej ukryla. Je to však niečo na čom mi veľmi záleží a mám pocit, že je správne, že kniha uzrie svetlo sveta.

Takže knihu nájdete zatiaľ na stránkach vydavateľstva >>>> TU <<<< a objednať si ju môžete v predpredaji za špeciálnu cenu >>>> TU <<<<< a nesmiem zabudnúť zmieniť súťaž, o podpísaný výtlačok s venovaním odo mňa, ktorá začala dnes. Nájdete ju >>>> TU <<<<

Všetky dôležité odkazy dám do menu. 🙂

Asi viete, že Facebook zmenil pravidlá. A teraz sa vám príspevky z mojich stránok na FB budú ukazovať v Prieskumníku (a aj to je otázne, pretože mne sa v tej sekcii zobrazujú stránky, ktoré vôbec nesledujem). Preto som založila skupiny. Spojila som stránku Mozaika Ticha a Dominika Elizabeth Hladíková a založila skupinu pre tieto dve. A zvlášť pre PSA. Odkazy na skupiny vám dám tiež do menu, aby ste s mohli pridať a vidieť všetky novinky ohľadom blogu a mňa ako autorky. Na stránku budem tiež pridávať príspevky, ale bude to aj v tých skupinách.

Bola som na pár dní v mojom rodnom meste – v Brezne. Bolo mi tam fajn a ani sa mi nechcelo vrátiť domov, ale chystám veľmi veľké veci, tak som nakoniec pookriala a tešila sa na to, pretože sa to všetkého teraz môžem pustiť. Dúfam len, že mi tie veci vyjdú tak, ako by som chcela, aspoň čo najlepšie sa bude dať. Viac vám prezradím neskôr.

Nedá mi však nespomenúť hororovú cestu domov. Do Banskej Bystrice nás zaviezol tatkov kamarát. Odtiaľ nám vždy ide rýchlik do BA. Cesta je dlhá, ale je to celkom fajn. V pondelok však bola výluka. Museli sme vystúpiť v Podhájskej a do Šurian ísť autobusom a odtiaľ zase na rýchlik. Strašné stresy. Niesli sme Lakyho a do toho pršalo. Tak sme vystúpili v Podhájskej a ja som sa musela dívať pod nohy, pretože to bolo pre mňa úplne nové miesto a nevedela som, kde je schod, kde je jama a neviem čo. Mamina s tatkom sa ponáhľali k autobusu, ktorý bol pred stanicou a ja slepý patrón som musela ísť úplne pomaličky, pretože som nevidela na schody. A oni už boli kdesi za rohom. 😀 A ešte musím spomenúť, že ten vlak z Bystrice do Podhájskej bol jedna veľká špinavá, odporná katastrofa. Nuž, potom sme teda vystúpili v Šuranoch z autobusu a utekali na vlak. Cez koľaje. Prechodník bol kdesi v keli ďaleko a tak som musela ísť tak. Na záver bol veľký schod na perón, kde stál náš vlak. Pritom sa to vôbec ako veľký schod nezdalo. Skoro som sa tam zabila. 😀 Vlak meškal pol hodiny. A my sme mali pol hodinu na prestup v BA. Prišli sme do Bratislavy a aha. Rexo bol už preč (myslím tým REX – regionálny expres). A tak sme museli hodinu čakať na ďalší spoj. Paráda! Obaja s tatkom sme nadávali ako pohani. Týmto chválim ZSSK. A to myslím ironicky.

Chcela som tento článok písať už včera, ale akosi mi bolo celý deň čudne a nechcelo sa mi vyliezť z postele, lebo keď som neležala na bruchu tak som mala čudný tlak v strede trupu. Neviem čo to bolo. A tak to píšem dnes. V Brezne som si kúpila svoju vysnenú červeno-čiernu košeľu a novú kabelku. Takže bolo fajn. Tam ani nejde o to, že by som tam chodila po vonku, skôr o to, aby som bola so starkou a bratancom. Mám ich oboch strašne rada a veľmi, veľmi mi chýbajú. 😦

A to by bolo asi všetko. Ako sa máte vy? Podeľte sa so mnou o to! 🙂

4 thoughts on “Proste o všetkom…

  • Já jsem zatím změnu nezaznamenala, ale i nemožnost editovat obrázky u odkazů mi “naskočila” až teď , tak počítám s tím, že je to jen otázka času. Je to věčná škoda, Facebook si asi myslí, že si teď všichni budou platit reklamy …

    Liked by 1 person

  • Gratulujem k novej knihe a trošku aj závidím, tvoja kariéra sa veru rozbehla, tak dúfam, že to tak aj ostane a už sa teším nielen na túto, ale aj ďalšie knihy 🙂 Zatiaľ mám doma Slovo je nádych a časom určite pribudne aj OD 🙂

    Like

  • Yay, v pondelok som vlakmi cestovala aj ja, našťastie som nepostrehla žiadne extrémne meškania, vždy to bolo maximálne 10-15 minút. To za to hlúpe počasie. Po pravde, s tým veľa robiť nemohli. ZSSK sú špiny za iné veci, fú, to keby si vedela, to keby hoc kto vedel…

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s