Výkec o vnútornom rozpoložení

18740122_1898171420403725_2032872648560711256_nCítim sa zvláštne. Sama vôbec neviem ten pocit (alebo pocity?) identifikovať. Chcela som pôvodne písať o tom, že nechcem deti a že by som bola zlá matka, ale tak nejako mám chuť písať zase taký výkec.

Tie depresie v pravom zmysle slova sa mi asi vyhýbajú, ale neviem ako nazvať tie nálady, ktoré sa prejavia väčšinou večer a niekedy aj cez deň. Sú to pocity osamelosti, bezcennosti, nezmyselnosti, beznádeje a totálnej prázdnoty. A viem, že asi tak by sa dala identifikovať aj depresia, ale je to akési iné ako predtým. V podstate cez deň pendlujem medzi celkom dobrou náladou a týmto stavom. Myslím si však že “nové” antidepresíva spravili svoje a je to lepšie, ale tieto stavy veľmi príjemné nie sú. Občas ma dokonca pochytí aj chuť sa porezať, ale úspešne ju zaháňam. Buď sa začnem hrať s tabletom (to je moja nová zábavka, keďže je nový…), alebo proste niečo robím. A najlepšie je, keď idem spať. Držím sa už od februára tak to predsa nepokafrem kvôli pár nepríjemným stavom. No nie?

Teraz mi všetko pripadá tak stereotypné a nudné, nebaví ma nič. Dnes som písala, splnila som si svoj denný limit a bola som so sebou spokojná. Ale inak je to nanič. Napriek tomu, že mi robí radosť byť vo svojej novej izbe, tak cítim, že by som rada “vzlietla” no nemôžem. Akoby som bola spútaná v stereotype. Každá činnosť mi pripadá nezmyselná a hoci mám aj tú dobrú náladu, tak proste nevidím v ničom zmysel. Som zvyknutá na takéto pocity v stave depresie, ale teraz to nechápem.

Zabíja ma to tu. Poverila som mamku aby zavolala psychologičke do Skalice, ktorá mi predtým povedala, že má plno. Pretože mamka mi povedala, že by som to mala skúsiť znovu a vysvetliť jej, že vzhľadom na môj hendikep je pre mňa vhodnejšie cestovať do SI ako do SE. Lenže to je už priveľmi zložité a ja by som to zas nejako pokašľala. Poznám sa. Tak uvidíme.

Chcem nejakú zmenu, uvažovala som nad tým, že si nechám ostrihať vlasy po plecia. Každý ma však zas odhovára. Vraj mi krátke vlasy nepristanú. Tak vôbec neviem, ale chcem nejakú zmenu.

Už dlho plánujem, že sa pôjdem prejsť do lesa a k rieke. Ale nakoniec som to stále odkladala a teraz má zas pršať. Tak neviem.

Snažím sa venovať projektu. Aj písaniu. Ale hoci sa prebúdzam v celkom normálnej nálade, absolútne nemám chuť vyliezť z postele. Celý deň mi pripadá nezmyselný a nudný.

Už tri noci sa mi stalo, že som sa prebrala a rozplakala som sa, hoci som absolútne nevedela prečo. Nechápem to, čo sa vo mne vlastne deje.

Tak sa majte zatiaľ krásne.

Vaša dobre naladená a zároveň prázdna, Elizabeth

Published by

Elizabeth

Som začínajúca spisovateľka, milovníčka kníh a blogovania. Mám rada tiež čaj a leňošenie pri knihe.

6 thoughts on “Výkec o vnútornom rozpoložení

  1. Poznámka, že “teraz má ale zas pršať” bola taká zlatá 😀 Keby ti SI aj tak nevyšla, mohla by som ťa, ak by si sa nakoniec dostala sem do SE, k psychologičke zaviesť a ukázať ti hlavné body, aby si neblúdila 🙂 Nie je to zložité. A k tým pocitom… to poznáááme… Ja zas celé dni spím. Nihilizmus a tieto veci. Zvláštne, ako nás to chytá, že? Držím palce, aby bolo týchto záležitostí čo najmenej!

    Like

  2. Tak, jak se teď cítíš, nebo alespoň velmi podobně, jsem se cítila celé letní prázdniny. Prožívala jsem šílenou vnitřní práznotu, nezájem, nebyla jsem schopna k ničemu se donutit, nebavilo mě vůbec nic. Takto jsem to měla prakticky pořád. Do toho mi občas zničeho nic vyskočila nálada. Pak jsem cítila euforii i prázdnotu a ztrátu zájmů zaráz, měla jsem mnoho energie k tomu, abych mohla dělat spoustu užitečných věcí, ale v konečném důsledku jsem stejně jenom poslouchala píšničky na mobilu, nebo zbůhdarma chodila sem a tam, abych vybila tu energii, ale nic pořádného jsem neudělala, protože mě k tomu chyběla vůle a motivace.
    Taky tyto stavy vůbec nechápu, je to strašně zvláštní, pak se v sobě vůbec nevyznám.
    Tvůj blog mi hrozně pomáhá, hlavně v tom, že vím, že to má někdo podobně.
    Přeju hodně zdraví.

    Like

  3. Rozumiem ti, ale neviem, ako ti mám poradiť. Snáď len s tými vlasmi, urob si s nimi, čo chceš, sú to tvoje vlasy a zas dorastú. Takže keď sa chceš ostrihať, daj sa ostrihať. A v najbližších dňoch určite príde nejaké vytrhnutie z každodenného stereotypu. To je isté. Čakaj 😍

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s