Vďačnosť je dôležitá

 

Odmalička som bola vedená k tomu, aby som bola vďačná aj za maličkosti, ktoré mi život prinesie. A to neznamená len poďakovať sa niekomu, keď vám pomôže, či podá niečo, čo potrebujete. To je samozrejmosť pre každého z nás a takých ľudí, ktorí nevedia povedať “prosím” či “ďakujem”, považujem za neslušných. Myslím, že toto by mala byť pre každého z nás samozrejmosť.

Chcem tu však písať o celkovej vďačnosti. Teoreticky by sme mali byť vďační za život, ktorý nám bol daný. Ale keďže to píšem z pohľadu človeka, ktorý sa dvakrát pokúsil o samovraždu, asi by to bolo vyslovene zvláštne. Neviem vám povedať, či som vôbec vďačná za život. Ale učím sa byť. Vážne. Ale ešte mi to poriadne nejde. K tomu však patrí byť vďačná za všetko, čo mi život prinesie. Aj to sa učím.

Za čo by som mohla byť vďačná a nie je to príjemné? Za to, že som prišla o psychické zdravie? Vyznie to zvláštne a aj to zvláštne asi je, ale istým spôsobom som za to vďačná, pretože inak by som zrejme nepísala, neblogovala a neuvedomila si, že bolesť posilňuje. Vážne. Nezistila by som, že mám tých najlepších rodičov – i keď majú svoje chyby a priznám sa, k ocinovi som nemala veľmi dobrý vzťah, ale zistila som, že ma má rád, i keď to nevie dať najavo. Vidím to každý deň, keď sa mi zmení nálada, že sa snaží urobiť všetko preto, aby som sa usmiala. Videla som to aj vtedy, keď som bola v tých najsilnejších depresiách. On je človek, ktorý by sa pre každého rozdal a aj keď náš vzťah nebol predtým tak dobrý ako s mamkou, mám ho nadovšetko rada a som vďačná, že ho mám. Rovnako ako za mamku, hoci náš vzťah bol vždy skvelý. Ak toto čítate, mami, oci, chcem aby ste vedeli, že mi na vás neskutočne záleží. Som za vás Bohu, či akejkoľvek inej sile, ktorá nad nami bdie, vďačná.

Och, vidím, že som sa trochu dosť opustila… Ale asi som to musela napísať presne takto ako to je. Učím sa byť vďačná aj za akúkoľvek maličkosť, ktorú mi život prinesie. V posledných dňoch som strašne vďačná za to, že sa vyplatilo to behanie po lekároch a úradoch a mám vlastný príjem. Som vďačná za nového červeného miláčika menom Asus, som vďačná za to, že som si konečne objednala tričko s citátom And so I kept living. Fotku hodím na instagram, takže to uvidíte. 🙂

Ešte som chcela dodať, že keď nevieme byť vďační za život, ktorý nám dali rodičia, mali by sme byť vďační aspoň za to, že ich máme. Nikdy nám v živote nebude nikto bližší ako rodičia. Myslím, že to musíme mať všetci na pamäti. A viem, že nie každý s rodičmi vychádza tak dobre ako ja, ale určite sa nájde v živote jedna vec, ktorú pre vás urobili a pomohli vám.

Momentálne som takisto nesmierne vďačná za to, že som v takom dobrom psychickom stave v akom som práve teraz. Zrejme to je aj vďaka vybavenému invalidnému dôchodku. Mala by som poslať Sociálnej poisťovni ďakovný list. 😀 Dokážem byť vďačná aj za niektoré okamihy, ktoré život priniesol. Napríklad včera, keď sme sedeli vonku pri poháriku červeného vína. Bolo mi tak príjemne, že som pocítila vďačnosť.

Buďme vďační za všetko, čo nám život prinesie, aj keď nevieme byť vďační za život. Každá vďačnosť, ktorú pocítime sa počíta a myslím, že nakoniec všetci poďakujeme aj za ten život, ktorý nám bol daný.

Musím priznať, že na môj večný pesimizmus je tento článok veľmi optimistický. Nuž aj také niekedy musia byť, nemôžem byť negatívna neustále. 🙂

2 thoughts on “Vďačnosť je dôležitá

  • Pekne si to napísala, mám slzy v očiach. Aj ja som vďačná, že si moja dcéra ❤️, ľúbim ťa. A aj keď máme na pleciach nejaké tie ťažoby, buďme vďační aj za ne, veď všetko zlé je na niečo dobré.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s