Má vôbec terapia u mňa zmysel?

Dnes som bola na sedení u psychologičky. Bola som tam naposledy. Nepresvedčila ma o tom, že by som jej ešte mohla dôverovať a tak som to ukončila. Väčšinu času som mlčala a nechala rozprávať ju. Ale nemalo to pre mňa žiadny význam. Som priveľmi negatívna a depresívna. Ale jediným dosť a tým, že vyjdem von to nevyriešim. Ani omylom. A neviem ako sa mám donútiť v najväčšej depresii ísť von, keď nemám silu ísť poriadne ani na WC – sotva sa tam došuchcem. To je akoby ste po človeku na vozíčku chceli, aby sa postavil.

Nikomu nič zlé neprajem, ale mala by si to aspoň na pár dní skúsiť a bola by som zvedavá či by ona dokázala vyliezť von. Keď je to mierna depresia, nepoviem nič, pretože vtedy sa to ešte dá. A aj to môže mierne zlepšiť tú náladu, ale v takom stave to nejde vôbec.

Navyše som mala pocit, akoby si myslela, že som nejako mentálne spomalená, pretože mi vysvetľovala úplné detaily, akoby som nevedela o čo vôbec ide. Dobre, nemám vysoké IQ, ale nie som ani hlúpa na to, aby mi musela vysvetľovať niektoré veci dopodrobna ako neviem komu.

Skrátka som v ňu stratila všetku dôveru po minulom sedení. Dala mi pár dobrých rád, ale to zlé prevážilo to dobré a to by tak nemalo byť. Aspoň si myslím, že terapia by mala človeku niečo dať. Ja viem, že je aj moja chyba, že prešľapujem na mieste, že som zahľadená do seba, vnímam to svoje depresívne ja…

Práve to ma privádza k otázke, či vôbec v mojom prípade má terapia nejaký zmysel. Keď sa sama neviem pohnúť z miesta. Snažím sa pohnúť, ale zakaždým ma čosi vráti späť. Je to akoby ste urobili krok v pred, no vzápätí ste šliapli do ohňa a museli ste vrátiť nohu späť. Neviem čo ma neustále vracia, a neviem ani či ja sama stojím o zlepšenie. Na jednu stranu chcem byť zdravá, na druhú stranu mi na tom nezáleží, pretože i depresie prináša niečo do môjho života, čo nechcem dať preč.

Mám teda vôbec volať druhej psychologičke, keď sa sama neviem posunúť vpred? Navyše ma mátajú obavy, či mi to poisťovňa preplatí, pretože psychiatrička tvrdila čosi, že ak mám už urobené nejaké testy, poisťovňa to nemusí preplatiť. Som ochotná si terapiu platiť aj sama, ale bude to mať vôbec nejaký význam?

Dokáže mi psychologička pomôcť natoľko, aby som sa vedela sama posunúť?

Chcem to vôbec?

Samé otázky, žiadna odpoveď. A to ma vie fakt štvať.

Published by

Elizabeth

Som začínajúca spisovateľka, milovníčka kníh a blogovania. Mám rada tiež čaj a leňošenie pri knihe.

4 thoughts on “Má vôbec terapia u mňa zmysel?

  1. Poznám takéto pocity – dospela som k názoru, že terapia mi moc nepomáha, ale nechcem sa jej vzdať. Holt, Elizabeth, asi sme beznádejné prípady, fľašku kyanidu na to! 😀
    A teraz vážne: Zmeň ešte psychologičku, daj tomu šancu a uvidíš, podľa mňa, ak ti táto druhá sadne, čo sa môže stať, tieto pocity zmiznú. Budem držať palce! ❤

    Like

  2. Nehádž ešte flintu do žita. Skús druhú psychologičku. Keď nič neurobíš, nič sa síce nepokazí ale nič sa ani nezlepší. Nikdy nevieš ako to dopadne. Za pokus to stojí, či nie?

    Liked by 1 person

  3. Asi zkus zavolat ještě jiné psycholožce. Sama mám občas takové hodně špatné období, ale za poslední rok jsem se z toho negativismu a pesimismu dostala. Možná by ti jen stačilo mít nějakou kamarádku, které by ses mohla úplně se vším svěřit. Někdy je to lepší než psycholog. Mně z toho pomohli kamarádi. i když o tom ani neví.

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s