Uvažovala som opäť nad vysokou školou

Nedávno mi ktosi nasadil do hlavy chrobáka. Od tej chvíle som intenzívne uvažovala nad tým, že by som si podala prihlášku na vysokú školu hneď, ako to bude možné. Od finančnej nezávislosti ma delí snáď len niekoľko dní, podľa toho, ako si švihnú na sociálnej poisťovni. Dalo by sa to. Mohla by som ísť študovať. Platila by som si všetko sama a s úspor by som vyžila.

Ale vždy som tvrdila a stále tvrdím, že mi vyhovuje aktuálny stav môjho života. Priznávam, občas sa nudím (ale to vyrieši práve finančná nezávislosť od rodičov), ale mám svoj vlastný režim a pracujem, keď mám chuť, robím projekt, videá na YT. Teším sa zo svojho života tak, ako je teraz. Nie, nie som bohvieako psychicky šťastná, ale som spokojná s tým, ako je to teraz.

Vždy som chcela ísť na vysokú školu. To nepopieram aj keď mojím najväčším snom bolo vždy zostať doma a písať naplno. Avšak kvôli môjmu zrakovému hendikepu to nemám jednoduché ako pre ostatných, zdravých ľudí. Musela by som byť integrovaná a musela by mi byť venovaná väčšia pozornosť než ostatným, pretože sama všetko nemôžem zvládnuť. Naučiť sa cestovať ďaleko. Uvažovala som totiž nad Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Cestu tam relatívne poznám, pretože je taká istá ako do Brezna. Ale čo v BB? Autubusy, trolejbusy. To všetko je pre mňa zložité, pretože nedovidím na číslo spoja.

A ešte k tomu som sa postavila pred asi najväčšiu a veľmi dôležitú otázku: Verím si vôbec natoľko, aby som šla študovať na vysokú školu? Pretože si myslím, že to, že som zmaturovala na samé jednotky bola skôr vec šťastia, ako toho, že som múdra. A to si myslím o celej strednej škole, ktorú som po prestupe na inú školu, absolvovala lepšie. Bolo to o šťastí. Nie som múdra.

Zvládla by som s mojou poničenou psychikou vôbec vysokú školu? Neviem. Stres mi nerobí dobre, neviem robiť pod tlakom a som vystresovaná z akejkoľvek maličkosti. Ako by som to zvládla?

Prevracala som túto vec dokola neustále. Nakoniec som sa rozhodla. Na vysokú školu raz pôjdem. Verím tomu. Ale nie teraz. Mám rada svoj život tak ako je aktuálne. Ťažko by som stíhala písať a viesť projekt a YT kanál, ak by som sa teraz rozhodla ísť na vysokú školu. Mám čas, celý život pred sebou, nemusím si školu robiť teraz. Aj keby som si ju urobila v tridsiatke, bolo by to okej. A ešte k tomu sa mi tu natíska otázka: malo by to vôbec zmysel, keď aj tak nebudem pracovať? Načo by som to robila? Kvôli titulu? Nie. Kvôli dobrému pocitu? Možno.

Zatiaľ to teda nechávam tak. Nezatracujem možnosť, že raz študovať pôjdem. Ale nie teraz. Teraz je všetko fajn a pokým nezlepším svoju psychiku, tak pochybujem o tom, že by som to vôbec zvládla. A pokým si nezačnem aspoň trochu viac veriť. V jedinej veci, v ktorej si aktuálne verím, je písanie. To milujem nadovšetko a nechcela by som sa ho vzdať a zmieriť sa s tým, že nebudem stíhať písať kvôli škole.

Takto, ako to je teraz je to fajn a nemienim to hneď tak meniť.

6 thoughts on “Uvažovala som opäť nad vysokou školou

  • Máš o sebe trochu mylné predstavy. A malo si veríš. Ty si totiž inteligentné a múdre dievča a aj to, že si zmaturoval na čisté, nie je len šťastie. A myslím si, že ísť na vysokú by ti len prospelo. Mám na mysli ten spoločenský aspekt. Spoznala by si kopec ludi a hlavne bola by si medzi nimi. Tak si začni konečne veriť a zober sa a “dzi” na výšku 😊

    Liked by 1 person

  • Vysoká je super, aspoň u mňa a verím, že aj tebe by sa zapáčila. Je to iný režim ako strednej, ja mám napríklad cez školu zatiaľ pomerne čas venovať sa všetkému čo chcem. Záleží aj na odbore, aký si chceš vybrať. Učenia ako takého sa podľa mňa neboj, si múdra a šikovná, ak by si si našla svoj systém a robila veci aby ti vyhovovali, určite by si to zvládla. Som rada, že túto možnosť ešte zvážiť a budem držať palce, aby si raz išla výšku minimálne vyskúšať 🙂

    Like

  • Nevím, jestli ti to, co teď napíšu nějak pomůže, ale snad ano. Je mi 20 let a mám za sebou úspěšně první rok na vysoké škole. Obor česká filologie se zaměřením na editorskou práci. Obor, během kterého musím hodně číst, psát a zase číst. A mám zrakové postižení (málo známé a poměrně složité). K mému štěstí mám tak skvělou vysokou školu a vstřícné učitele, že jsem i přes nedůvěru mnoha lidí a slov, že ani nedodělám prvák, stále studuji. Bydlím na koleji, jsme v cizím městě a budu upřímná, na začátku jsme se hodně bála. Bála jsem se, že to zrakově a díky tomu i psychicky nezvládnu. Ale narazila jsem na lidi, kteří mě chápu. Mám skvělé spolužáky, kteří se zbytečně neptají. Respektují mě a berou mě takovou, jaká jsem. Takže ano, i když máš nějaký zraková hendikep, dá se to zvládnout. Jen musíš chtít ty sama 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s