Báseň: Pod sakurou

Pod sakurou

Stojím mlčky pod sakurou,
dušu mi hladia jej ružové kvety.
Zase ťa čakám s pocitom bázne.
Jemne naivná, vždy verná.
Ale stále sama.

Stojím mlčky pod sakurou,
do očí sa mi tlačia slzy, lebo si znovu,
znovu sklamal.
Aj tak ťa hľadám v blúdiacom,
bzučiacom dave, čo sa podobá
osiemu hniezdu.

Stále stojím mlčky pod sakurou,
obtrhávam jej jemné lístočky,
akoby mi mali byť nejakou zvláštnou útechou.
A keď ťa konečne zazriem v hmlovine,
Máš na tvári svoju pravú tvár.

Stojím mlčky pod sakurou,
bojím sa, že svoju pravú tvár znovu,
znovu pokrkváš ako papier s nepodarenou básňou
a hodíš do rozžeraveného kotla lží.

A ty to urobíš,
hoc nevedomky.

Stojím mlčky pod sakurou,
sklamaná a ublížená.

A ty sa stratíš v osom hniezde.

Published by

Elizabeth

Som začínajúca spisovateľka, milovníčka kníh a blogovania. Mám rada tiež čaj a leňošenie pri knihe.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s