Spomienky na blogové začiatky

Mám pocit, že čím dlhšie blogujem, tým krajšie a s väčším úsmevom spomínam na svoje začiatky. A nedávno, keď mi na Facebooku vyskočil článok nejakého blogera (alebo blogerky, už neviem) o tom, aké trendy boli kedysi v blogovaní, prinútilo ma to opäť trochu zaspomínať a zároveň ma to inšpirovalo k napísaniu práve tohto článku. Napadlo mi, že spíšem veci, ktoré som robila, keď som začínala, ako vyzeral môj prvý blog a stránky a aké články som písala. Skôr než začnem, musím napísať, že je to skôr na také pobavenie sa a fakt, že každý nejako začínal. 😊

Takže, začnem asi tým, že som začínala blogovať v pätnástich. Na internete som objavila rôzne články o emo a o gothic štýle. Hádajte čo. Chcela som byť strašne gothic. O mojom pózerskom období som už písala na starom blogu, takže to tu priveľmi rozmazávať nechcem. Ako som sa tak prehrabávala internetom, nachádzala som množstvo blogov, ktoré boli zamerané na dark art obrázky a na články o gothic. Samozrejme som netušila, že to boli články s nepravdivými informáciami.

A tak bolo jasné, že aj ja musím mať svoj blog. Odkiaľsi na mňa vyskočili E-stránky.sk. A tak som si založila prvé stránky. Dizajn som zvolila samozrejme ten najtemnejší, ktorý na Estránkach mali. Možno ho niektorí budete aj poznať.

Po večeroch som si plánovala, čo tam všetko bude. Videla som na nejakých stránkach rubriku o sebapoškodzovaní? Bum! Už tam bola. Videla som na takom blogu rubriku o šikane? Bác! Už tam bolo aj to. Články o gothic som “okopčila” z rôznych blogov. Veľká chyba číslo jeden. A hádajte aký font som používala? Žeby neslávne slávny Comic Sans? Presne. Miešala som farby od zelenej cez ružovú až po žltú. A to všetko na tmavom podklade, takže by vás z toho mohli rozbolieť oči. Chyba číslo dva.

Na druhú stranu som publikovala aj svoje básničky a pubertiacke denníky. Nuž, myslíte si že som písala nejaké úvahy a mala vlastný názor? Nie, všetko som okopírovala. A teraz sa za to aj trochu hanbím, ale zase, každý nejako začínal. Aj keď takto nepekne.

Tieto stránky mi vydržali asi mesiac aj pol. Potom som videla, že je veľký boom s blog.cz. Stránky som teda zmazala a pokúsila som sa založiť si blog na slávnom blog.cz. Tam som sa dlho nervovala s nastavovaním dizajnu a vzdala som to. Po pár dňoch mi to nedalo a založila som blog znovu. Dizajn vyzeral asi takto: čierne pozadie, veľké záhlavie, ktoré než ste prešli tak vás to aj prestalo baviť. Samozrejme nechýbal Comic Sans a biela farba písma. K tomu patrila červená farba na odkazy. Hrôza. Proti čiernej nič nemám, milujem tú farbu, ale naučila som sa, že pre blog nie je vhodné ju používať vo veľkom množstve. Ale to som sa naučila až pred nejakými tromi rokmi.

Čo sa týka tvorby článkov, tak to sa trochu zlepšilo, pretože pokročilejší blogeri ma naučili, že nemám kopírovať. Obrázok som ešte občas kopírovala, ale potom som to skutočne prestala robiť a urobila som zo svojho kopírovateľského blogu autorský. Ale ešte pred tým posunom som bola schopná napísať “článok”, ktorý mal jednu vetu. Neviem, ako som to mohla robiť. Stačilo napísať názov článku, čo bolo niečo ako “Comeback” (na moje vtedajšie schopnosti z angličtiny som ju používala až pričasto) a celá jedna veta obsahovala asi toto: “Konečne som sa vrátila po týždni bez internetu, hurá, konečne môžem blogovať!” 😀

Ale i keď som robila takéto chyby, ktoré už dnes nerobím (alebo si ich aspoň nie som vedomá), spomína sa mi veľmi príjemne na tieto časy. Aj keď som kopírovala, aj keď som nebola sama sebou a chcela som sa po niekom opičiť. Ale bola som v puberte. A ako som už spomínala: každý nejako začínal. Osobne som vďačná aj za to, že som robila také chyby, pretože som aspoň mala šancu naučiť sa, ako ich nerobiť. A viete čo? Vždy keď ma niekto na nejakú vec upozornil, najprv som chcela byť za rebela a nereagovať na to. Ale v mojom vnútri bolo niečo, čo kričalo, že sa chce naučiť, ako to robiť správne.

Možno vďaka tomu temnému blogísku a vďaka tým chybám som teraz tam, kde som. Veď človek sa učí na vlastných chybách. Nuž, dúfam, že vás článok aspoň trochu pobavil a že sa vám páčil.

Ako spomínate na svoje blogové začiatky vy?
Aké chyby ste robili, prípadne nerobili?

One Comment on “Spomienky na blogové začiatky

  1. Ach, tie časy.* povzdychla si, v nostalgickom rozjímaní.*
    U mňa to bol v deviatom ročníku na základke iný slávny fenomén zvaný HP fanfiction. Merlinvďaka nijaký slash a´la Lord Voldemort a Harry Potter to nebol. 😀 Skôr také to klasické: 16 ročná baba, ideálne sirota, sa nejakým kúzlom stane študentkou, musí rýchlo dobehnúť zameškané roky magického štúdia, vymotať sa z ľúbostného niekoľkouhoľníka jaj a samozrejme zachrániť svet, pretože celý učiteľský zbor, aurori a všetci ostatní, na to bez jej pomoci nemali. 😀 To boli časy. Časy striedania domén, prezývok, každý deň nový „lama design“ a oznámenia o mojom dlho očakávanom prekonaní autorskej krízy a následnom návrate.
    Tak nejak mi tie časy chýbajú. Myslím to že som len písala, písala a písala.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: