Môj hendikep: Ako sa ja pozerám na svet?

Najprv som mala v pláne napísať sem článok o tom, prečo písanie považujem za to svoje “pravé orechové”. O tom som sa nakoniec rozhodla napísať zajtra či pozajtra. Dnes sa vám otvorím v jednej veci: a to je môj hendikep. Už som o tomto chcela písať dávno na starý blog, no napokon som na to zabudla a vypustila to z hlavy. Nie že by bolo mojím úmyslom to, aby ste ma ľutovali, ide mi skôr o to, že vám môžem ukázať, že sa na svet pozerám inak a že aj napriek tomu, že ma väčšina cudzích ľudí, ktorých stretnem prvý krát vníma ako slepú, žijem s tým a možno až na niektoré chvíle s tým som v pohode.

Od narodenia mám zrakové postihnutie, ktoré sa volá hypoplázia zrakových nervov. Ide vlastne o to, že sa mi dobre nevyvinuli zrakové nervy. To znamená, že na jedno oko prakticky nevidím a to druhé mám poškodené menej. Takže všetko čo pozorujem, vnímam najmä cez ľavé oko, ktoré mám menej poškodené. A preto sa mi často stáva, že ma to oko bolí a z toho ma bolí hlava. No to nie je podstatné.

V školách som bola vždy integrovaná a teda som mala výhody, ktoré mi pomáhali lepšie sa učiť a vzdelávať. Bolo však obdobie, kedy moji rodičia stáli pred rozhodnutím, či ma dať do špeciálnej školy. Ja som tam však nechcela ísť a nakoniec ma tam našťastie nedali. Toto vnímam ako veľmi veľkú plus, pretože som sa aspoň presvedčila, že dokážem byť rovnako dobrá ako ostatní aj napriek častým pocitom menejcennosti.

Niekedy potrebujem pomôcť, pretože fakt dobre nevidím. Ja sa rada zvyknem smiať a hovorím o sebe, že som “slepá jak patrón”, čo je také odľahčenie toho, keď mám niekoho poprosiť o pomoc (aj keď je to niekto z mojich blízkych). Som rada za každého človeka, ktorý mi je ochotný akokoľvek pomôcť, no stretla som sa aj s ľuďmi, ktorí síce boli ochotní, no keď som ich raz požiadala, a urobili to, tak po zvyšok času si mysleli, že pomoc potrebujem pri každej drobnosti. Potom sú tu i ľudia, ktorí akoby pozabudli na to, že môj hendikep je zrakový a nie mentálny a tak mali pocit, že som tak spomalená oproti ostatným, že mi musia všetko vysvetľovať a tak.

Samozrejme na základnej škole boli ľudia, ktorí sa mi vysmievali, ale naučila som sa to po čase nejako vypustiť. Aj keď to bolo ťažké. Myslím, že sa niet ani čomu čudovať. Občas sa stalo, že kvôli vysmievaniu sa a takým tým drobným veciam akože mi zobrali nejaké veci a tak, musel ísť oco do školy, ale viac-menej šlo o to vysmievanie sa. A vlastne ani neviem ako som to zvládala, viem len, že to dosť bolelo a kvôli tomu vznikli pocity menejcennosti, no neskôr som si to asi prestala všímať, alebo čo.

A ako sa teda pozerá na svet nie zdravými očami? No, nevidím síce vôbec dobre, no niekedy si zvyknem všimnúť rôznych detailov, ktoré sú blízko mňa. Občas vidím veci, ktoré by som nerada videla, no sú tam. Svoje oči rada upokojujem pohľadom na prírodu. A najlepšie je, keď ich mám zavreté. Či už sa jedná o spánok, alebo nie. Niekedy mi je dobre len tak ich zavrieť a zasnívať sa, i keď normálne bdiem. Vy môžete môj hendikep zbadať na mojich fotkách, keď jedným okom akoby pozerám inam a druhým zase inam.

Podstatou tohto článku je to, že som sa s tým naučila žiť, i keď to je ťažké. A toto je vlastne i dôvod toho, prečo je pre mňa lepšie venovať sa po zvyšok života písaniu, no o tom vám porozprávam teda nabudúce.

Chcem, aby ste vedeli že sa fakt nechcem ľutovať. Len som mala pocit, že sa vám s tým mám zdôveriť a chcem, aby ste poznali môj pohľad na svet, moje myšlienky, ktoré sa točia okolo tohto postihnutia a môj príbeh týkajúci sa tohto.

Chcem vám tým tiež povedať, že nech máte akýkoľvek zdravotný hendikep, nedajte sa zničiť pocitmi menejcennosti tak ako ja. U mňa začali od tých výsmechov a potom s príchodom mojich psychických problémov sa len a len prehlbovali, hoci som si už na svoje postihnutie zvykla. A vy sa nimi preto nedajte zničiť. Hovorte o svojich pocitoch. Tak ako som vám ja teraz povedala o tom, ako som vnímala a aj ako vnímam svoj problém.

A buďte silní, nech je vaše ochorenie akokoľvek vážne. Neopustite sa.
Elizabeth.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: