A som zas o rok staršia

14725714_541869349352465_5688575298037642266_nHoci som si pôvodne myslela, že zverejním novú báseň, došlo mi, že mám vlastne dnes narodeniny. Na starom blogu to znamenalo “výkec roka” a myslím, že by mi za touto “tradíciou” bolo ľúto. A tak som sa rozhodla sa trochu vykecať aj na tomto blogu a tento rok. Pre zaujímavosť, skutočne mám dvadsať jeden. A áno, uvedomujem si, že vyzerám na pätnásť. Či? 😀

Ale poviem vám jedno: je zvláštne pozrieť sa na uplynulé roky. Život sa tak neskutočne mení, že keď máte pätnásť, neuvedomujete si, že v dvadsať jednotke sa na seba pozriete a poviete si: “ako som sa sem dostala?” Vážne už mám dvadsať jeden? Neverím. Veď len teraz som zakladala prvý blog, mala som pätnásť, bola som pózerka, ktorá chcela byť tak dark a evil. 😀 Teraz sa na tom musím smiať. Bolo to ako včera a pritom napríklad od založenia prvého blogu ubehlo šesť rokov. A zostanem len tak čumieť do prázdna: “Čo?!”

Zmenila som sa. Teraz môžem aspoň z časti povedať, kto som. V pätnástich som to ešte nevedela, teraz som presvedčená aspoň o niečom. Písanie, knihy, blog – to všetko som ja. Do toho vkladám svoju dušu, svoj pohľad na svet prostredníctvom nie zdravých očí, pretože si myslím, že sa na svet pozerám trochu inak ako sa pozerá zdravý človek. Ale o tom hádam neskôr.

Za posledný rok sa udialo fakt veľa vecí, že som si to nestihla ani všimnúť. Podarilo sa mi úspešne zmaturovať, o čom som pred rokom pochybovala. Získala som zase nejaké ocenenie v súťaži s básňou. Dokonca sa mi podarilo prvé miesto. A to bol ten moment, kedy som si povedala: “Hm, tak asi tá moja tvorba predsa len za niečo stojí.” Aj keď je čo zlepšovať. Dokonca sa mi darí splniť si najväčší sen odkedy som začala vážnejšie literárne tvoriť. Píšem knihu, vydávam zbierku básní. Som si plne vedomá toho, že keď budem svoju zbierku držať v rukách, bude ma musieť niekto štipnúť, pretože tomu stále neviem uveriť.

Viete, už som raz mala maličkú šancu vydať zbierku básní, no nevyšlo to. Keď sa mi ozvala moja vydavateľka, nechcela som sa dlho na nič tešiť, pretože to nemuselo vyjsť. Teraz sa ešte stále bojím tešiť, ale ono sa to už tuším ani nedá. 😀 Neverila som, že sa mi to podarí a zrazu tento rok sa to darí.

Navyše si plním ďalší sen, ktorý bol síce dlhší čas schovaný v zákutí mojej duše, ale bol tam – snívala som, že raz budem písať naplno, že nebudem pracovať v normálnom zamestnaní, ale že budem proste spisovateľkou. A to sa mi pomaličky plní, keďže ja nemôžem pracovať v každom zamestnaní. Písať naplno je pre mňa to najlepšie riešenie.

Uf, je toho tak veľa, čo by som chcela napísať a vlastne neviem, čo chcem písať ďalej. Podstatou tohto článku je, že som si vedomá zmeny samej seba, pretože je normálne, že človek sa posúva. Aj včera som uskutočnila veľký posun. Na písanie tu si musím ešte stále zvykať, ale pomaly to snáď pôjde.

Na záver si dovolím povedať, že dúfam, že aj o rok budem písať tento článok, že budem stále rada blogovať a že budem rada písať. Verím tomu. Pretože ak by sa to nejako skončilo, skončil by sa tým i môj život. Pretože toto všetko JE môj život. Bez tohto nie som nikto. A vám som vďačná, že ste so mnou. 🙂

Prežite krásny dnešný deň.
Elizabeth

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: