Báseň: Martýrium

Martýrium

Skladám mozaiku
ticha
z útržkov
svojho martýria.

A

trhám ticho výkriku,
trhám slová
na nezrozumiteľný nárek.
Trhám i plátno svojho odrazu,
lebo inej cesty niet.

To ticho,
čo hučí odvšadiaľ,
vôbec nie je ticho,
ale len ďalšia lož
v mojej dimenzii,

martýria.

Bolí,
keď sa zabodáva
do srdca.
Hučí v neprerušiteľnosti.

A je ku mne tak…
… kruté.

Published by

Elizabeth

Som začínajúca spisovateľka, milovníčka kníh a blogovania. Mám rada tiež čaj a leňošenie pri knihe.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s