Nutné prežívanie v spoločnosti

Berte, prosím, ohľad na to, že tento článok som písala v roku 2016 a na starý blog. Dnes by som to možno napísala inak. 🙂


Existencia v spoločnosti ma momentálne vytáča. Nikdy som nebola spoločenský typ, avšak niekoľko krát som sa márne pokúšala socializovať s tým, že by som skutočne mala nadväzovať vzťahy. Vštiepovali mi to do hlavy všetci ľudia v mojom okolí. Jediný človek ma chápal a tým bola moja mamka, ktorá skrátka tvrdila, že taká už som. Nevadilo jej to.

Ale to nie je to, o čom sa chystám písať.

V súčasnosti, kedy ste nútení chodiť do školy (alebo do práce), je skrátka istý pobyt v spoločnosti nevyhnutný. Jedine že by ste sa učili či pracovali doma. Ja som proste samotár, ktorý sa najlepšie cíti vo svojom súkromí v tichu. HLAVNE V TICHU. Veľakrát sa ma snažili pretvoriť. Ale nešlo to. V tomto období som asi úplne alergická na ľudí.

Viete, keďže nemám na výber a musím chodiť do školy, zvykla som si zmieriť sa s tým, že na trávenie času osamote mi veľa času nezostáva z celého dňa. Zvykla som si na ľudí, ktorých stretávam každý deň. A niektorí sú skutočne “celkom fajn” – ako zvyknem hovoriť. Avšak všetky vzťahy a rozhovory upadajú do stereotypu a čím viac si uvedomujete, že do konca tohto “humbuku” vám zostávajú len štyri mesiace, tým viac máte na ľudí nervy a chcete aby vypadli z vášho života hneď. A to vám tí ľudia normálne nevadia.

Neviem čím to je, skrátka som momentálne taká. Keď sa ku mne niekto priblíži mám chuť ho poslať preč so slovami: “Dajte mi radšej pokoj.” Namiesto toho mu milo odpoviem na otázky, milo sa s ním rozprávam. Vyprodukujem silený úsmev a goodbye. Nemám chuť rozprávať sa s nikým “z vonku”. Nemám chuť sa zapájať do rozhovorov, nemám chuť to počúvať. Skrátka sa uzavriem vo svete knihy, ktorú neprestajne čítam, alebo začnem s tým svojím typickým filozofovaním a potom sa neviem vytrhnúť. Potom sa stáva, že po mne niekto niečo chce a ja nič. Ani obraz ani zvuk. A potom zrazu: “Hovoril/la si niečo?” 😀

go away, introvert, and please imageTakže ak toto bude čítať niekto z môjho okolia, prosím o odpustenie, proste si ma nevšímajte. 😀 Ja som už raz taká.

Aby som to vzala teraz z trochu iného konca, som typická pozorovaním ľudí. Pozorujem ich, počúvam ich rozhovory a uvažujem nad nimi. Niekedy sa mi nedá uzavrieť sa a vtedy čítam knihu len tak naoko. V skutočnosti počúvam rozhovory. Viem, že to môžete považovať za špehovanie, ale ja to tak neberiem. Ja uvažujem o rôznych veciach a o desať minút ani neviem, nad čím som to uvažovala.

Za celý deň vypočujem množstvo rozhovorov. Tak potom rozhoberám ľudí, ich životy, uvažujem nad tým, čo si človek musí vytrpieť a dokedy je to schopný zniesť. Počúvam to všetko, hoci celkom nechcene a cítim sa, akoby to všetko rozprávali mne. Vciťujem sa, uvažujem. Akoby tým spôsobom prenášali veci na mňa. Vždy som na to bola citlivá. Potom prídem domov neskutočne unavená. Unavená z tých vstrebaných pocitov. Myslím, že ak by som mala schopnosť telepatie, vybuchla by mi o chvíľu hlava.

Preto vyhľadávam ticho a aspoň relatívnu samotu. Vstrebávanie tých rôznych pocitov a rozhovorov sa vždy snažím z mysle nejako vytesniť. Nie vždy to ide tak dobre. A asi vám to príde divné, asi som ja sama divná, no odjakživa si to na sebe všímam. A ak cítim v človeku bolesť, je to ešte ťažšie. Najmä ak ide o mojich blízkych.

Akýmsi divným spôsobom sa mi podarilo spojiť dve veci do jedného článku, no chcela som vám len porozprávať o mojom vzťahu k spoločnosti a o tom, že moja socializácia do sveta moderných ľudí je nemožná. Mimochodom, vždy som si viac rozumela s dospelými.

Asi som skutočne divná…

Published by

Elizabeth

Som začínajúca spisovateľka, milovníčka kníh a blogovania. Mám rada tiež čaj a leňošenie pri knihe.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s